Už mesiac trvajúci štrajk vo Venezuele, ktorá je štvrtým najväčším svetovým exportérom ropy, a možná eskalácia irackého konfliktu zapríčinili, že cena tejto suroviny opäť prelomila tridsaťdolárovú hranicu za barel. Pred dvanástimi mesiacmi panovala eufória a niektorí experti nevylučovali ani cenový kolaps v podobe ceny desať dolárov za barel. Znovu sa však potvrdilo, že v prípade ropy sú akékoľvek cenové prognózy spojené s veľkým rizikom. Podpisujú sa na tom tak ekonomické, ako aj politické faktory.
Kvôli zníženiu nákladov ropné koncerny zmenšili skladové zásoby, v dôsledku čoho majú ropné trhy ešte väčší sklon k nerovnováhe. V posledných piatich rokoch pritom svetová spotreba rastie oveľa nižším tempom, ako bol priemer v oboch predchádzajúcich dekádach. Prekvapujúco nízky prírastok spotreby v rokoch 1998 -- 1999 sa postaral o prebytok ropy, čo malo silný vplyv na zníženie jej cien.
Pravda, odvtedy sa členovia organizácie OPEC poučili a začali s obmedzovaním produkcie, miestami veľmi účinným. Dokonca prvýkrát v 42 rokoch histórie tejto organizácie ich podporili i dôležití "nečlenovia" ako Rusko, Nórsko a Mexiko.
V posledných mesiacoch sa však disciplína v spomínanom kartelovom zoskupení uvoľnila a napriek slabým vyhliadkam na zvýšenie dopytu sa i viaceré nečlenské štáty OPEC, na čele s Ruskom, postarali o mimoriadne silný rast produkcie. A zdá sa, že takýto vývoj, t. j. len malý rast svetovej spotreby a súčasná expanzia ponuky mimo kartelu, je naprogramovaný i na rok 2003. Napriek tomu sa ceny ropy od jesene vyšplhali z 23 dolárov až na 30. Dôvodom je rastúci strach pred vojenským riešením situácie na Blízkom východe a výpadok venezuelskej ropy. Ten predstavuje 6,5 % svetového exportu a týka sa predovšetkým USA.
Svetové ropné trhy by sa však ocitli na samom ostrí noža, ak by došlo k obmedzeniu dodávok z Blízkeho východu. Z tejto oblasti totiž prichádza na trh celých 45 percent svetového exportu. Výpadok iba irackého podielu, dosahujúceho sotva tri percentá, by sa bez akýchkoľvek pochybností dal nahradiť. Ak by však došlo k súčasnému výpadku irackého i venezuelského exportu, na cene ropy by sa zrejme opäť výraznejšie prejavili špekulatívne faktory. A keby iskra preskočila i na iné arabské štáty, bola by cenová škála smerom nahor iste otvorená.
Či by potom prišlo ku skoku na 50, 60, 80 alebo i viac dolárov za barel ropy, je neisté. Na upokojenie stavu by potom s istotou prišla na rad koordinovaná politika využitia strategických rezerv priemyselných krajín tak, ako to svet už zažil v rokoch 1973 -- 1974. Takýto rizikový scenár však prichádza do úvahy len v tom prípade, keby došlo k najhoršiemu. Viaceré preto naznačuje, že USA začnú vojenskú akciu až po tom, keď ropa začne opäť tiecť i z Venezuely. Ak by porážka Saddáma Hussajna bola rýchla, ropné koncerny by opäť mali v rukách všetky rozhodujúce páky.
Skutočnosťou však je, že pre stabilný cenový vývoj ropy musí nastať trvalé upokojenie situácie na Blízkom východe. Saddám Hussajn predstavuje len jednu stranu mince. Na druhej strane sa musí podariť i riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu. V opačnom prípade zostane táto oblasť sveta sudom prachu aj naďalej. (gaf)
StoryEditor