Obe krajiny sa zhodli na jednotnom rozpočte a chcú reformovať euroval a ručenie za vklady. Všetko pritom smeruje k centralizácii, čo sa asi nebude pozdávať politikom menších členov EÚ.
Merkelová rokovala s Macronom hlavne o finančných záležitostiach a mnohé iné problémy zatiaľ odsunuli na neurčito. Stretnutie sa nieslo v duchu „väčšej spolupatričnosti“, a preto sa obe strany dohodli na vytvorení spoločného Európskeho rozpočtu. Európsky stabilizačný mechanizmus (známy pod skratkou ESM, ktorý slúži ako bailout fond na požičiavanie kapitálu štátom alebo bankám v problémoch) by mal dostať nové kompetencie.
EÚ ale v súčasnosti čelí viacerým politickým problémom ako napr. otázkam imigrácie, ktoré skomplikovali život vládnej koalície v Nemecku, kde dostala Merkelová ultimátum na prísnejšie pravidlá pre prijímanie nových migrantov do Nemecka. V Taliansku to tiež riadne vrie a krajina už nechce viac imigrantov. Aj preto sú súčasné rokovania ohľadom nových reforiem ťažšie a pomalšie, než sa pôvodne predpokladalo.
Schválenie jednotného rozpočtu pre celú eurozónu je ale veľké politické plus pre Emmanuela Macrona, ktorý na tom postavil svoju predvolebnú kampaň. Spoločný rozpočet by mal začať fungovať od roku 2021.
Podľa politikov by mal tento rozpočet promovať konkurencieschopnosť, konvergenciu a stabilizáciu v eurozóne. Do rozpočtu budú prispievať jednotlivé krajiny, ale kapitál tam môže pritiecť aj z niektorých špeciálnych daní, ktoré uvalila EU napr. na digitálne firmy, ako aj daň z finančných transakcií.
Rozpočet by mal byť využitý na investície do inovácií a ľudského kapitálu – EU totiž plánuje vytvoriť aj fond na stabilizáciu nezamestnanosti. Ďalšie konkrétne detaily však zatiaľ chýbajú.
Aj v otázke stabilizačného fondu ESM zatiaľ chýba jasná štruktúra vedenia – fond síce dostane nové funkcie, ale zatiaľ sa nevie, kto, resp. ktorá krajina môže povoliť prípadné finančné injekcie bankám v problémoch, ani v akej výške.
Ďalším bodom rokovaní bol spoločný európsky fond na ochranu vkladov. Tento krok je podľa viacerých krajín aj podľa samotnej ECB dôležitým chýbajúcim článkom do spoločnej bankovej únie. Zatiaľ ani tu nevidíme jednohlasné názory a kritici hovoria, že nie je dôvod aby jedna krajina bola zodpovedná za vklady ľudí v druhej krajine. Takéto aktuálne nastavenie rozhodne neznižuje riziko zodpovednosti bánk, naopak, skôr ho zvyšuje.
Spoločné stretnutie Macrona a Merkelovej síce prinieslo progres v týchto otázkach, ale konkrétne detaily zatiaľ nepoznáme. Všetko však smeruje k tomu, že EU bude ešte viac centralizovaná než doteraz, čo rozhodne bude vadiť politickým stranám a lídrom, ktorí volajú po väčšej slobode a menšej centralizácii.
Autor článku je Peter Bukov, hlavný analytik TopForex