Účel svätí prostriedky

Presun 62-percentného balíka Slovenských aerolínií do Austrian Airlines je naplnením scenára kritikov politiky ministra Pavla Prokopoviča. Ak by s touto informáciou nevyšiel čoraz otvorenejší Protimonopolný úrad, dozvedeli by sme sa o nej až "s krížikom po funuse."
Faktom, je že Austrian Airlines je silný investor, ktorý môže aerolínie postaviť na nohy. Svedčí o tom aj ich úmysel dodať firme lietadlo Fokker 100, ktoré si doteraz nebola schopná obstarať po vlastnej línii. Faktom je aj to, že peniaze aerolínie potrebovali. Aj keď 200-miliónový úver, za ktorý sa Rakúšania zaručili, možno dočasne vyriešil problém s platobnou schopnosťou slovenského prepravcu, nevyriešil hrozbu konkurzu. Ak záväzky niekoľkonásobne prevyšujú hodnotu vlastného imania, je jedno, či firma dlhuje bankám za pôžičky alebo či ide o záväzky z obchodného styku dávno po lehote splatnosti. Hra na dobrú vôľu veriteľa tu vôbec nie je použiteľnou taktikou.
Faktom však na druhej strane zostáva aj uzavretý prístup ministerstva, ktoré sa zjavne snaží o to, aby sa o dianí v aerolinkách vedelo čo najmenej. Predstavitelia rezortu -- až na pár výnimiek -- akosi pričasto zabúdajú.
Vyhlásenia o medzinárodných tendroch dávno stratili dôveryhodnosť. Opäť ju nadobudnú až vtedy, keď sa tender vypíše aspoň na predaj zvyšného podielu. Nejasné sú aj skokové úpravy základného imania firmy, o ktorých sa na svetlo sveta dostáva len minimum detailov. Prečo, to môžeme len hádať.
Predaj Slovenských aerolínií s vylúčením prípadných iných záujemcov (ktorí sa však zatiaľ neprihlásili) možno bude aj politickou témou. Návrh na vysvetlenie situácie v aerolíniách, ktorý vlani vyšiel z pôdy hospodárskeho výboru, dnes naráža na skepsu, keďže sa stal presný opak toho, čo vtedy minister poslancom sľúbil. Aj možné ďalšie snahy predovšetkým opozície môžu naraziť na bariéru straníckej jednoty Prokopoviča a vedenia samotného výboru.
Spochybňovať Austrian Airlines a ich vstup ako taký, nemá zmysel. Pozitívne efekty na firmu sa prejavia čoskoro, hoci sa dá polemizovať o tom, že si nový vlastník môže slovenský trh rozdeliť podľa ľubovôle a slovenskému prepravcovi nechať iba "omrvinky". Ten sa tak či tak na nič iné dosiaľ nezmohol.
Spochybňovať je preto možné len spôsob, akým majetok aerolínií Rakúšania získali, a to je problém ministerstva a jeho komunikačnej politiky.