Prehĺbenie fiškálnej integrácie, zvýšenie tempa rastu, a s ním súvisiace zníženie počtu nezamestnaných, a výzva ministrom financií členských krajín eurozóny, aby do konca týždňa dokončili práce na druhom záchrannom balíku pre eurozónu. To sú tri hlavné body, ktoré sa dohodli na pondelkovom summite Európskej únie.
Veľká Británia a Česká republika sa pritom k dohode o vytvorení "rozpočtovo zodpovednej únie" ako jediné dve krajiny európskej dvadsaťsedmičky nepripojili.
1. Hlavný úspech - Pakt o rozpočtovej disciplíne
Podpis novej dohody členskými krajinami Európskej únie sa očakával. Podľa európskych lídrov je základným kameňom pre dlhodobú stabilitu EÚ. Ako sme už spomenuli, nakoniec ju ale nepodpísali dva štáty - Veľká Británia a Česká republika. Podľa Petra Nečasa Česku totiž neprinesie žiadny benefit, a to ani záruku zúčastňovať sa summitov eurozóny ohľadom ďalšieho postupu v riešení krízy. Proti podpisu je aj prezident Václav Klaus.
O čo ale v novej dohode ide? Pakt o rozpočtovej disciplíne vyžaduje, aby štátne rozpočty jednotlivých krajín EÚ boli vyrovnané, alebo sa dokonca držali v prebytku. Táto podmienka sa splní, ak vládny štrukturálny deficit neprekročí 0,5% HDP danej krajiny. Nejedná sa teda o vyrovnaný rozpočet tak, ako by sme ho normálne chápali. Stále je tu priestor na vykázanie schodku.
Ak by ale niektorý z vládnych deficitov prekročil stanovenú hranicu, krajina by mala byť finančne potrestaná až do výšky 0,1 percenta HDP krajiny. Ak by potrestaná krajina bola členom eurozóny, finančné prostriedky z "pokuty" by sa presunuli do fondu stability ESM. Ak by krajina stála mimo eurozóny, potom by peniaze išli do rozpočtu EÚ.
Dohoda by mala byť podpísaná v marci tohto roku a nadobudne platnosť, ak ju schváli aspoň 12 krajín eurozóny.
2. Podpora rastu a zníženie nezamestnanosti
Štátnici sa okrem rozpočtového paktu zaoberali aj tým, ako zvýšiť hospodársky rast Európy, podporiť mladých ľudí v získavaní zamestnania a podporiť stredné a malé podniky.
Podľa lídrov EÚ je jednotný európsky trh hlavným motorom rastu ekonomiky starého kontinentu. Štátnici ho preto chcú podporiť vyššou mierou štandardizácie, energetickej efektivity a vďaka patentom Európskej únie. Presadzovaný by potom mal byť aj rozvoj informačnej ekonomiky, rovnako ako obchodu.
Čo sa týka malých a stredných podnikov, EÚ si je vedomá toho, že práve tie majú najväčšie problémy v súčasnej dobe zohnať úvery pre svoj rozvoj a investície. EÚ si ďalej podľa vyhlásenia uvedomuje, že práve tieto podniky sú hlavným poskytovateľom pracovných miest, je teda nevyhnutné, aby im bol čo najviac uľahčený prístup k peniazom.
EÚ preto chce mobilizovať tzv. štrukturálne fondy EÚ, ktoré by sa viac zamerali na malých a stredných podnikateľov a tiež chce posilniť zdroje Európskej investičnej banky (EIB).
Ďalšou výzvou pre európskych predstaviteľov je uľahčiť vstup mladých ľudí na trh práce, a tým znížiť nezamestnanosť v tomto segmente pracovného trhu. Európske fondy by sa preto mali viac zamerať aj na túto oblasť, napríklad aby mladým ľuďom po ukončení školy bola do niekoľkých mesiacov ponúknutá adekvátna pracovné pozícia alebo ďalšie vzdelanie.
3. Výzva ohľadom ďalšej pomoci pre Grécko
Lídri Európskej únie aj na summite v Bruseli vyzvali ministrov financií členských krajín eurozóny, aby do konca týždňa dokončili práce na druhom záchrannom balíku pre zadlžené Grécko.
Ukončenie programu, na ktorý malo podľa dohôd z vlaňajšieho októbra ísť 130 miliárd eur, súvisí s dokončením rokovania medzi Aténami a súkromnými veriteľmi o dobrovoľnom zoškrtaní gréckych dlhov. Je však možné, že sa táto suma nakoniec ešte zvýši.