Dostanú sa podľa vás do podobných problémov, v akých je dnes Írsko, onedlho aj ďalšie krajiny?
Už pred viac ako týždňom som naznačil, že „postupka“ bude nasledovná: Portugalsko bude ďalším Írskom (tak ako Írsko, aj keď čiastočne z iných dôvodov, bolo ďalším Gréckom). Následne Španielsko bude ďalším Portugalskom a myslím si, že ani pozícia Talianska nie je bezpečná a pevná. Aktuálny vývoj na dlhopisovom trhu mi dáva plne za pravdu, keď rizikové prirážky týchto silných kandidátov na úplnú stratu dôvery trhov rastú. A odzrkadľuje sa to aj na masívnom výpredaji eura po celom devízovom trhu.
Dôvody, prečo sa práve tieto krajiny môžu dostať do problematickej situácie, sú nasledovné:
A:Slabá fiškálna pozícia, a to napriek tomu, že ich verejné dlhy nie sú zatiaľ alarmujúcu vysoké. Avšak trend zadlžovania je nastavený tak, že nevyvoláva dôveru a nádej pre skorú konsolidáciu.
B: Veľkým problémom je však zadlženie súkromného sektora, ktoré vysoko prekračuje úrovne 100% HDP.
C: Vysoké zadlženie súkromného sektora pri krehkosti lokálnych ekonomík vytvára silné riziká pre banky zo strát z nesplácaných úverov (v prípade Španielska najmä z expozície voči realitnému sektoru- teda írsky prípad).
D: Slabá konkurencieschopnosť miestnych ekonomík, ktorá od zavedenia eura v porovnaní s Nemeckom ešte poklesla. A to preto, že vlády týchto krajín nevyužili „nemecké úrokové“ sadzby na reformy a kroky smerujúce k urýchleniu rastu hospodárstiev tak, aby čo najskôr dobehli silné štáty EU na čele s Nemeckom, ale nízke úrokové sadzby boli skôr „prejedené“ na populistické kroky.
E: Jedna menová politika ECB typu „one size fits all“ pre úplne rozličné ekonomiky len prispieva k ekonomickej slabosti týchto krajín a na mnohých trhoch vytvorila bubliny na trhoch aktív, ktoré teraz predstavujú vážny problém.
F: Mena euro tak len prehlbuje problémy a neumožňuje väčšiu flexibilitu voči zahraničiu a prispôsobenie sily meny k sile ekonomiky, čo vytvára ďalšie makroekonomické nerovnováhy a situáciu ešte zhoršuje. Inak povedané ekonomiky eurozóny sú rôzne silné a preto potrebujú rôzny kurz meny, čo pri eure nie je možné. Táto mena tak bude len zdrojom ďalších a ďalších problémov.
G: Ďalšie krajiny sa môžu dostať do problémov aj preto, že mnohé už ručia v rámci pôžičky Grécku a v rámci eurovalu za pôžičky. Pri pohľade na dlžnícke krajiny, ktoré už sú (resp. čoskoro budú) zachránené a ich problémy tak vzniká riziko, že „dlhový vírus“ sa reálne dotkne aj ich veriteľov, za predpokladu, že dlžníci (Írsko, Grécko) nebudú schopné svoje dlhy splácať. A toto riziko je veľmi reálne. Napadá ma tu jednoducho istá paralela s RVHP. Ak sa spätne pozrieme do histórie najmä pred rok 1989 vieme, že Sovietsky Zväz vynakladal ročne niekoľko miliárd dolárov na pomoc v rámci RVHP pre svoje satelity aby si udržal moc. Dnes vidíme to isté od EU v rámci Eurovalu. Vieme však nakoniec ako ZSSR dopadlo..... Bude sa tak história opakovať? Ja som presvedčený, že odpoveď na túto otázku bude kladná. Alebo inak povedané perpeetum mobile nikto nikdy zatiaľ nevymyslel. A takto teda nemožno vnímať ani euroval, ktorý rozhodne nie je bezodnou studnicou peňazí. Ak sa nad tým zamyslíme : Je tvorený z jednotlivých členských štátov a má zachrániť jednotlivé členské štáty. Už na prvý pohľad to je šialené a nemôže to fungovať (veď keby to bolo k svetu, už dávno by na to prišiel niekto omnoho skôr a to aj v rámci súkromného sektora). Veď dlh sa nevyparí a ani neprídu Marťania, ktorí by ho kúpili a zachránili nás.
Čo by bolo podľa vás treba urobiť, aby sa zastavil tento kolotoč?
Toto je veľmi ťažká otázka, najmä keď aktuálne existujú len zlé a ešte horšie riešenia. Ak by som mal byť stručný tak menej socializmu, keynesiánstva (a to žiaľ aj u pravicových strán v Európe- veď nenadarmo platí, že európska pravica je ľavicovejšia ako US socialisti) a krátkodobých politických riešení v ekonomike, zameranie sa na štrukturálne reformy, vedomostnú ekonomiku či rast konkurencieschopnosti. Obmedzenie vplyvu štátu do ekonomík, rovnako obmedzenie zásahov centrálnych bánk do ekonomík. No pochybujem, že k tomuto existuje politická vôľa.....
No najväčším bičom na posun týmto smerom a na zodpovednejší prístup politikov k ekonomike by bol návrat k jednotlivým národným menám a úplná reforma (opakujem reforma, nie regulácia) systému centrálneho bankovníctva ako aj komerčného bankovníctva a princípov na ktorých stojí frakčný rezervný bankový systém a FIAT nekryté meny.
Je podľa vás reálne, že sa podarí stabilizovať trhy a prestanú rásť rizikové prirážky?
Žiaľ, obávam sa, že to reálne veľmi nie je. A ak sa to podarí, bude to len dočasné a bude to jedine za cenu veľkých nákladov, ktoré prevýšia prínosy. Z politického hľadiska, však aj keď sa to po ekonomickej stránke neoplatí, to vždy bude lákavé riešenie, aby si isté skupiny udržali svoju moc. A kým to po tejto politickej linke pôjde, aj sa to bude robiť. Veď pozrime sa na štátne dlhy Európy- väčšine vlád je srdečne jedno aké sú –stále sa zadlžujú bez ohľadu na rast nákladov- kým to ide. A až keď to nejde ( a trh stratil v ne dôveru), sa štátny dlh (ktorý v mnohých prípadoch vznikol presunom súkromného dlhu na štát) posunie cez euroval na nadnárodnú úroveň. Toto je však konečná stanica. Marťania už neprídu a nezoštátnia si ho. Na toto je potrebné pamätať.
Rizikové prirážky prestanú rásť, až keď sa k slovu dostane zodpovednosť a nepopulárne, ale potrebné opatrenia a reformy. Žiaľ, veľká časť európskych politikov sú väčšími, či menšími populistami a krok týmto smerom by znamenal stratu ich popularity a navyše aj stratu ich vplyvu v ekonomike (preto tu socialistické kroky budú ešte žiaľ dlhý čas pretrvávať a to aj v prípade pravicových či dokonca liberálnych strán).
Dokázalo by sa podľa vás Slovensko ubrániť podobnému tlaku, aby sa finančné trhy rozhodli, že aj my sme riziková krajina a začali by nám dvíhať rizikové prirážky?
Mám veľmi skeptický pohľad na to. Preto by slovenskí kormidelníci nemali pripustiť ani len pochybnosti trhov o tom, že naša krajina nie je dôveryhodná. To sa však bude dať len správnou zodpovednou fiškálnou a hospodárskou politikou zameranou na rast konkurencieschopnosti, slobodný trh bez nesystémových štátnych zásahov, zlepšovanie podnikateľského prostredia, pokles daňového a odvodového zaťaženia či vedomostnú ekonomiku, ktoré by lákali kapitál a investorov s vysokou pridanou hodnotou.
Dá sa povedať, kto na raste rizikových prirážok zarobil?
Možno začnem trocha provokatívne (ale mnohých Slovákov to bude zaujímať), ale myslím si, že slovenské DSS to rozhodne neboli. Stále sa nemôžem zbaviť toho pocitu, že ich portfólio manažment nie je najlepší. A potom aj legislatíva je zle nastavená a neumožňuje stávkovať na pád cien dlhopisov a zaujímať na nich tzv. krátke pozície napríklad prostredníctvom derivátov.
Každopádne na raste prirážok zarobili bystrí investori, ktorí správne odhadli neudržateľnú fiškálnu pozíciu mnohých krajín, problémy ich bankového sektora, skostnatenosť ich ekonomík, ktoré strácajú konkurencieschopnosť a ktorí stavili na to, že v dnešných časoch bude euro skôr problémom resp. faktorom prehlbujúcim problémy pre PIGS krajiny ako ich spásou. Rovnako zarábajú na tom tí, ktorí vedia, že euroval je nič neriešiaci dočasný politický krok „oblbnutia trhu“ viac menej skôr či neskôr odsúdený na neúspech , ktorý môže navyše spôsobiť vážne problémy aj veriteľom.
Čo by pre Írsko znamenalo, ak by si krajina už nedokázala požičať a vyhlásila by platobnú neschopnosť?
Z ekonomického hľadiska je to možno to najlepšie riešenie. Čím skôr totiž nastane pád na dno tým skôr môže prísť odraz a priestor pre radikálne a veľké zmeny. A hlavne mohli by opäť začať od začiatku. Teraz sa budú dlhé roky topiť v dlhoch bánk, ktoré sú nesplatiteľné. Záchrana Írska je dôkazom slabosti eurozóny. A navyše je poriadnou nespravodlivosťou, keď za chyby hŕstky finančníkov, ktorí sú ako chránení druh, si budú dlhé roky uťahovať opasky iní. Skutočne „úžasná“ solidarita Európy 21. storočia.
Krajina radšej zapredala svoju budúcnosť. Iba írske banky dostanú pôžičky v objeme 80% hrubého domáceho produktu krajiny. Táto suma niekoľkých desiatok miliárd euro je príliš veľká na to, aby ju krajina niekedy dokázala splatiť. Írsko stratilo samostatnosť a o jeho budúcnosti budú rozhodovať byrokrati z Bruselu a Medzinárodný menový fond, ktorý navyše nebudú niesť žiadnu zodpovednosť za prípadné chyby v riadení.
Každopádne dočasne by to malo negatívne dôsledky pre celú ekonomiku. Na druhej strane politici by boli pritlačení k múru a začali by sa robiť konečne poriadne systematické riešenia problémov, dlhodobé riešenia, ktoré by sa netvárili len ako potemkinovská dedina. Aj preto tvrdím, že bankrot štátu a nie jeho záchrana je to „správne orechové“ a hlavne spravodlivé. Kto bol nezodpovedný, nech skrachuje, kto nezodpovedne investoval a požičiaval nezodpovedným, nech o peniaze príde! Férové nie?
Aký by to malo dopad na ekonomiku a aký na obyvateľstvo?
Z okamžitého hľadiska by mohla nastať panika a útek kapitálu z Írska, čo by mohlo byť pre ekonomiku a tým pádom aj pre obyvateľstvo negatívny dopad v podobe poklesu životnej úrovne, či rastu nezamestnanosti, poklesu „sociálna“ štátu, poklesu platov a pod. Avšak na druhej strane bol by to síce trpký
Na druhej strane všetko bude záležať od toho aký by mal default scenár. Či by bol civilizovaným, alebo na „divoko.“ Či a aká reštrukturalizácia záväzkov Írska by nastala, aký haircut istiny by nastal a pod.
Každopádne bankrot by umožnil ekonomike priestor pre nový a mohutný nádych a hlavne dal lídrom štátu druhú šancu aby neopakovali svoje chyby. Aby nevybočili z modernej liberálne orientovanej ekonomiky na výhybku socializmu pre vyvolených . A už v živote nezachraňovali spoločnosti (najmä banky), ktoré neefektívne alokovali kapitál a mali byť v rámci liberalizmu nechané padnúť .
Ak by sa tak podarilo vláde svojimi krokmi obnoviť dôveru trhov, írska ekonomika by sa tým pádom znova mohla vrátiť na svoju silnú pozíciu.
Ako by to ovplyvnilo európsku (svetovú) ekonomiku a čo by to znamenalo pre Slovensko?
Každopádne v prvom rade bankrot by bol veľkým mementom pre všetkých. A uvedomením si, že bankroty štátov nie sú z ríše snov (tento názor sa tu začal šíriť najmä posledných pár desaťročí). Viedlo by to k väčšiemu uvedomovaniu si rizík pre investorov, že nemajú dávať peniaze nezodpovedným vládam. Ale aj pre politikov, že nezodpovedný prístup pri riadení štátu sa nebude tolerovať. A aj pre voličov, že nemožno voliť populistov z pravého či ľavého spektra. Celkovo by to tak mohlo viesť k všeobecnému rastu zodpovednosti a obozretnejšiemu investovaniu, avšak aj k rastu rizikových prirážok pri emisii dlhopisov, či všeobecne pri požičiavaní si peňazí- predovšetkým týmto smerom by to mohlo mať negatívny vplyv na Slovensko.
Vzrástli by vďaka tomu skokovo úrokové sadzby v celej eurozóne ?
Ak by sa niečo takéto prihodilo (čo je len otázka času), nastala by masívna reakcia „risk off“ a teda úteku do bezpečia. Mohli by sme tak vidieť rast dopytu po nemeckých štátnych dlhopisov a ich výnosy by mohli ešte klesnúť. Naopak rizikové prirážky všetkých ostatných štátov voči nemeckému benchmarku by mohli radikálne narásť.
Čo sa týka sadzieb eur- výnosovej krivky, tie by mohli rovnako skôr poklesnúť. Očakávania sprísňovania menovej politiky ECB by tým pádom totiž boli odložené do „najspodnejšieho šuflíka,“ ktorý by bol zamknutý na „13 zámkov.“ Navyše je pravdepodobné, že ECB by na trh aby ho upokojila začala pumpovať obrovské dávky likvidity, čo by rovnako tlačilo na pokles swapových sadzieb.
Jedine v prípade totálne straty dôvery v ekonomiku eurozóny ako takej a začatia diskusií o tom, že ani Nemecko „to nezvládne“ by mohlo prísť k všeobecnému rastu výnosov a aj výnosovej krivky. To však už hovoríme o stave blízkom ekonomickej Apokalypse. No pripomínam, že ani tento scenár nemožno vylúčiť.
Skrachuje nakoniec Írsko alebo niektorá z ohrozených ekonomík?
Nech si hovorí ktokoľvek z EU/ECB/MMF a iných nadnárodných organizácií čo chce, nech dáva akékoľvek upokojujúce vyhlásenia, nech kreslí akýchkoľvek ružových anjelov na steny, ja tam stále vidím len narúžované prasce (PIIGS) a veľa problémov s nimi spojených, ktoré sa neriešia a stále tak rastú. Z tejto vety je jasné, že som presvedčený, že krach celej série krajín je neodvratný. Dočasnými záchrannými prácami sa ich síce možno podarí oddialiť, ale ekonomickú realitu sa klamať do nekonečna nedá. Grécko má k tomu najbližšie. Je potrebné byť len trpezlivý. Ako sa hovorí, Božie mlyny melú pomaly, ale isto.