Zníženie priamej dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty na 15 percent koncom budúceho volebného obdobia a otvorenie diskusie o poklese odvodov na 20 percent. Taká je predstava Združenia podnikateľov Slovenska, o ktorej hovoril jeho prezident Ján Oravec počas včerajšej konferencie ministerstva financií o stratégii rozvoja konkurencieschopnosti do roku 2010.
Recept proti čiernej práci
Celkové odvody z hrubej mzdy (zamestnanec plus zamestnávateľ) na sociálne a zdravotné poistenie sú zhruba 48 percent. Oravec si myslí, že radikálny pokles odvodov by príjmy Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní neohrozil. "Keď musia podnikatelia platiť 48 percent, tak si hľadajú spôsoby, ako zamestnať niekoho načierno, lebo je to výhodnejšie pre nich aj pre zamestnancov," hovorí Oravec. Nižšie odvody by podľa neho pomohli zvýšiť platobnú disciplínu firiem, a tým aj príjmy poisťovní.
Ministerstvo práce sa znižovaniu odvodov nebráni. "Závisí to od toho, ako sa bude vyvíjať hospodárenie Sociálnej poisťovne a ako prebehne nábeh druhého piliera," reaguje na predstavy podnikateľov hovorca ministerstva práce Martin Danko. Nevylúčil, že v nasledujúcich rokoch môžu odvody klesnúť až na 20 percent, ako to žiada Združenie podnikateľov. "Všetko je teoreticky možné, my sa netajíme tým, že znižovanie odvodového zaťaženia je našou prioritou," povedal Danko. Rezort chce navrhnúť parlamentu zníženie sociálnych odvodov už od nasledujúceho roka. O konkrétnych číslach však Danko hovoriť nechcel. "Uvedomujeme si, že odvody sú vysoké a nikdy sme sa nebránili ich znižovaniu, no musí to byť podložené reálnym vývojom a nesmie to ohroziť záväzky Sociálnej poisťovne k občanom," zdôraznil Danko.
Nie je to reálne
Za zmiernenie odvodového a daňového zaťaženia sa prihovárajú aj analytici. K radikálnemu poklesu podľa predstáv Združenia podnikateľov však podľa Juraja Kotiana zo Slovenskej sporiteľne v nasledujúcich rokoch nepríde. Najmä v prípade DPH. "Je to nereálna predstava, pretože táto daň je veľmi citlivá na výber a jej zníženie vedie k značnému poklesu daňových príjmov," vysvetľuje Kotian. Výpočty ministerstva financií hovoria, že jednopercentný pokles DPH znížil daňové príjmy štátneho rozpočtu o vyše šesť miliárd korún. "Akékoľvek znižovanie daní alebo odvodov je podmienené šetrením na výdavkovej strane rozpočtu," doplnil Kotian. Priestor na úspory vidí v štedrých dotáciách pre poľnohospodárov a v obmedzení výkonov vo verejnom záujme.
Dane až po deficite
Minister financií Ivan Mikloš o znižovaní daní a odvodov zatiaľ nechce hovoriť. V rozpočte mu síce hotovosť nabieha celkom dobre, z účtovného hľadiska sa však príjmom darí menej. A ak by sa darilo viac, uprednostňuje znižovanie deficitu a až potom odvody a dane.
Nižší deficit je podľa Stratégie rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 aj jedným z dôležitých predpokladov, aby Slovensko mohlo zvyšovať svoje šance oproti ostatným ekonomikám. Pokles schodku totiž okrem iného zabraňuje rýchlemu zvyšovaniu štátneho dlhu a následne úrokov, pričom splácanie v konečnom dôsledku padá na plecia tých, čo platia dane. Aj preto si rezort financií v stratégii predsavzal, že chce dospieť k nízkemu deficitu, prípadne prebytku, ktorý by bol dlhodobo udržateľný. Oravcovi sa to zdá málo ambiciózne, pretože sa stále hovorí o deficite, hoci nízkom. "Štát by najviac pomohol ekonomike, ak by mal vyrovnaný rozpočet bez ohľadu, či sme v pluse alebo mínuse," domnieva sa Oravec. Každá koruna, ktorá cez štátny rozpočet prejde, je podľa neho využitá menej efektívne, ako u občana alebo podnikateľa. "Vyrovnanosť rozpočtu by mala byť zabezpečená v zákone a možno aj v ústave," skonštatoval Oravec.
| Čo je dôležité pre vyššiu konkurencieschopnosť Slovenska |
| Dokončenie štrukturálnych reforiem a ich udržanie |
| Makroekonomika a rozpočtová politika |
| – rozvoj trhovej ekonomiky a čo najmenej zásahov do voľného fungovania trhu |
| – znižovať deficit verejných financií |
| – nezvyšovať mieru rozdeľovania zdrojov cez verejné financie |
| – zachovať neutrálnu a prehľadnú daňovú politiku |
| Sociálna oblasť |
| – dôraz na spoluzodpovednosť jednotlivca a jeho rodiny za riešenie vlastnej situácie |
| – neodrádzať jednotlivca sociálnou politikovu od aktivity a tvorivej činnosti |
| – znižovať absolútnu chudobu |
| – udržiavať účinnú sociálnu sieť |
| Zdravotníctvo a dôchodkové zabezpečenie |
| – neohroziť ekonomickú udržateľnosť zdravotníctva a dôchodkového systému |
| – rovnováha medzi zabezpečením základných práv a ľudskej dôstojnosti a princípu zásluhovosti |
| Rozvoj znalostnej ekonomiky, ktorej priority sú: |
| Zvyšovanie investícií do ľudských zdrojov a vzdelávania |
| – moderná vzdelávacia politika |
| – vysoká miera zamestnanosti |
| – vyrovnanie sa s demografickými zmenami |
| Informatizácia spoločnosti |
| – informačná gramotnosť |
| – efektívna e-vláda a moderné on-line verejné služby |
| – široká dostupnosť internetu |
| Podpora vedy, výskumu a inovácií |
| – výchova a podpora kvalitných vedcov |
| – výskum medzinárodnej kvality s prepojením na podnikateľskú sféru |
| – účinná verejná podpora podnikateľských aktivít zameraných na vývoj a inovácie |
| Zlepšenie podnikateľského prostredia |
| – zvýšenie vymožiteľnosti práva |
| – kvalitná infraštruktúra a služby v sieťových odvetviach |
| – verejné inštitúcie ako partner a nie bremeno |
| – efektívny prístup ku kapitálovému trhu pre všetky podniky |
| Zdroj: Ministerstvo financií SR |