Hoci sa veľa mesiacov hovorí o potrebe pokračovať v dostavbe Atómovej elektrárne Mochovce, ukazuje sa, že skôr bude postavená paroplynová elektráreň pri Malženiciach. O projekte sa hovorí od začiatku roka 2001. Ministerstvo hospodárstva s ním vyslovilo súhlas. Ukazuje sa, že aj táto elektráreň má odporcov. Vo februári 2003 vyše 400 občanov Malženíc podalo petíciu proti jej výstavbe. Argumentovali, že elektráreň spôsobí rast skleníkového efektu, a navyše vraj znehodnotí úrodnú pôdu Trnavskej tabule v dôsledku zakyslenia pôdy. Niektorým obyvateľom zrejme pôjde aj o obmedzenie využívania pozemkov, keďže cez niektoré bude natiahnuté 400 kV vedenie do rozvodne Križovany. Najnovšie sa objavil ďalší argument: elektráreň bude stáť na hranici ochranného pásma, čo niektorí považujú za riziko. (V STV sa nedávno nesprávne tvrdilo, že bude vo vnútri ochranného pásma.) Je tu ďalší problém -- lokalizácia elektrárne. Najmä ľudia blízki Slovenským elektrárňam a ich dodávateľom upozorňujú, že investor -- spoločnosť Malženice Power (stojí za ňou švajčiarsky investor) -- si vybral nesprávnu lokalitu, kde je veľká koncentrácia energetických zdrojov. Ak sa pozrieme na mapu elektroenergetických zdrojov a sietí, ich ťažisko je na západ od čiary Levice -- Žiar nad Hronom -- Žilina. Odborníci tvrdia, že z hľadiska bezpečnosti by bolo lepšie, ak by nová elektráreň bola situovaná na východe. Táto elektráreň musí byť pripojená k prenosovej sústave a zároveň k plynovej sieti dostatočnej kapacity. Inak treba ťahať desiatky kilometrov vedení a potrubí, čo investíciu predražuje. Podľa iného názoru by sa štát nemal príliš starať, kde má byť energetický zdroj postavený. Môžeme byť radi, že je niekto ochotný v tomto pomerne neistom odvetví investovať. Neisté je, zdá sa, preto, lebo vďaka úniovým princípom sa rozvíja konkurencia na trhu elektriny a stupňujú sa obavy z rastu cien zemného plynu. Nový energetický zákon však ministerstvu hospodárstva ukladá, aby sa staralo. Ministerstvo totiž v rámci stavebného konania vydá osvedčenie o súlade zamýšľanej investície s energetickou politikou. Jej vládou schválená podoba, bohužiaľ, chýba. Ministerstvo napriek tomu do vlády dalo návrh, aby sa projekt paroplynu pri Malženiciach stal "významnou investíciou vo verejnom záujme". Keď sa s tým vláda stotožní, môže sa rozbehnúť mechanizmus, pri ktorom Slovenský pozemkový fond predá za výhodnú cenu investorovi tzv. podnikový pozemok a pri pozemkoch vo vlastníctve súkromných osôb potrebných na investíciu vzniká dôvod na ich vyvlastnenie. Podobne, ako pri automobilke Kia.
Je tu ešte ďalší rozmer. Od februára roku 2003 si nikto -- samospráva VÚC, štát ani investor -- nenašli čas, aby sa stretol s občanmi Malženíc, ktorí v zmysle petičného práva protestujú proti tejto investícii.
Slovenská energetika po tom, keď sa odstavia bloky V1 v Jaslovských Bohuniciach a v elektráreň Novákoch, bude súrne potrebovať aspoň čiastočnú náhradu. Bude treba aj pružný zdroj, schopný dodávať podporné služby. Tým je paroplyn. Uplatnil by sa aj ak by sa Mochovce dostavali. Určitou náhradou paroplynu by bola ďalšia prečerpávacia elektráreň. Slovenské elektrárne takú vo svojom portfóliu nerealizovaných projektov majú. (Je vyhliadnutá lokalita na Ipli.) Chýbajú im však peniaze. O mnohých súvislostiach by sme už nemuseli uvažovať, ak by v Slovenských elektrárňach vládol strategický investor.
StoryEditor