Atény prebúdzajú silnejúce lúče jarného slnka. Ale ani nemusia. Grécka vláda ešte ani oficiálne neoznámila to, čo každý čaká - krajina zbankrotovala a už sú všetci na nohách. Pomoc neprišla ani od Európskej únie ani od eurozóny a Grékov hodil cez palubu aj Medzinárodný menový fond.
Ľudia zmätene pobehujú v uliciach miest a hľadajú čo najmenší rad pri bankomatoch alebo v samotných bankách. Každý si totiž chce zo svojich účtov vybrať 500 eur, ktoré im vláda povolila. Bezhotovostné platby sú totiž obmedzené, zakázaný je aj vývoz hotovosti do zahraničia.
Grécky prevrat?
Gréci sú neistí. Nevedia, aká budúcnosť ich čaká. Ružová však rozhodne nebude. Zahraničný obchod sa totiž takmer zastavil, krajina nemá nielen na splátky svojich záväzkov, ale ani na výplaty dôchodkov a sociálnych dávok. A platí to aj o vyplácaní poistiek za úspory, ktoré Gréci nestihli previesť pred zavedením novej legislatívy do zahraničia.
Tamojší kabinet preto začne po prvýkrát vyplácať mzdy a dôchodky dlhovými úpismi s nič nehovoriacim označením IOU. Vláda chce, aby tieto úpisy prijímali bežní obchodníci paralelne s eurami. Tí sa však na úpisy zatiaľ pozerajú s nedôverou, oproti tomu s nimi začína kvitnúť pouličný obchod.
Za 4 úpisy získate jedno euro. Je to dobrý základ pre budúci kurz drachmy, ku ktorej sa krajina vráti, a ktorá bude devalvovaná až na štvrtinu hodnoty eura.
Grékom už začína byť jasné: prišiel niekoľkokrát odložený čas biedy. Štátny aparát bude musieť už definitívne zoštíhliť, desiatky tisíc štátnych úradníkov cítia nepríjemné mrazenie okolo žalúdka. Ostatným razantne klesnú platy a zmiznú všetky istoty, na ktoré boli doteraz zvyknutí.
Stovky tisíc ľudí sa počas dnešného dňa chystajú vyjsť protestovať do ulíc, pomaly silnie aj podpora extrémnych politických zoskupení. Situácia môže dospieť až k vojenskému prevratu alebo dokonca občianskej vojne. Policajný veliteľ Atén nariadi svojim ťažkoodencom, aby ochránili námestie Sintagma s budovou parlamentu. Márne. Zúrivé večerné protesty zmetú kordóny demotivovaných policajtov ako cunami. Kamery CNN večer zaberajú sýto žltú budovu, z okien šľahajú plamene.
Investorská panika
Krach Grécka sa však netýka len krajiny na juhu Balkánu, prelieva sa do celého sveta. Od rána klesajú indexy hlavných svetových trhov. Silné výpredaje zažili európske trhy a tiež krvácajú. Futures na americké indexy predikujú viac ako päťpercentné poklesy. New York zatiaľ spí, ale maklérov čaká "Čierny piatok". Japonsko zachránil od prvého nárazu len sviatok, vďaka ktorému tamojšie burzy neobchodujú.
Na menovom trhu prudko oslabilo euro voči doláru, keď sa dostalo až pod 1,30 EUR / USD. Meny regiónu strednej a východnej Európy sa dostávajú tiež pod predajný tlak, česká mena má tak namierené po dlhých mesiacoch späť nad 20 korún za dolár. A bude zrejme horšie.
Na druhej strane môžeme pozorovať posilňovanie už tak silného švajčiarskeho franku a takzvaných komoditných mien (Kanada, Austrália atď.)
Budú poistky dlhu fungovať?
Strach nielen európskym politikom naháňa najmä vývoj na dlhopisovom trhu. Od rána totiž raketovo vzrástli výnosy vládnych dlhopisov ďalších zadlžených krajín, ako je Španielsko, Írsko a Portugalsko. Nárast, aj keď malý, zaznamenali dokonca aj výnosy nemeckých bondov.
Tu je ešte jedna dôležitá neznáma - čo sa stane s credit default swapmi (CDS) na grécky dlh a s ich emitentmi? Finančné domy, ktoré tieto "poistky" vypísali, už začínajú zaznamenávať výzvy k finančnému plneniu týchto kontraktov. Lenže banky na ich výplaty nemajú peniaze, pretože medzibankový trh zamrzol kvôli vzájomnej nedôvere.
Bez peňazí tak nie je len Grécko, ale čoskoro budú aj ďalšie zadlžené krajiny južnej Európy, a tiež veľká časť európskych bánk. Najhoršie na tom pritom budú tie grécke a cyperské.
Vlády by rady banky zachránili, ale nemajú z čoho, a kapacita tlačiarní Európskej centrálnej banky na záchranu stačiť nebude. Tlačenie peňazí by aj tak viedlo len k rastu cien komodít a potravín.
Je len otázkou času, kedy sa situácia na trhu úverov preleje do reálnej ekonomiky. Podniky budú čím ďalej viac odrezané od cudzích zdrojov financovania, zastavia rozvoj a naberanie pracovníkov. Minimálne HDP európskej ekonomiky začne s oneskorením klesať.
Čo s eurom?
Európski politici teraz stoja pred historickou chvíľou. Každému napadá otázka, aký bude ďalší vývoj v eurozóne, a či vôbec prežije. Vo večerných hodinách sa v Bruseli uskutoční mimoriadny krízový summit eurozóny, na ktorý bude nadväzovať summit EÚ. Ešte predtým majú však naplánovanú schôdzku Angela Merkelová a Nicolas Sarkozy.
Od rána vyzváňajú telefóny medzi Berlínom a Parížom, zatiaľ čo Brusel je ochromený a mobil Hermana van Rompuya hlási: "Účastník je nedostupný." Naopak britský premiér David Cameron môže nad šálkou čaju ďakovať svojim predchodcom v Downing Street 10 za opatrnú politiku voči Európe. Na City totiž nie je tak jasno ako nad Frankfurtom.
Do Európy v nasledujúcich dňoch priletí americký minister financií Timothy Geithner. USA síce nemajú peniaze na požičiavanie, svojou krízou si však pred pár rokmi prešli. Mohli by poradiť.
Teraz sa v médiách hovorí o tom, že by Grécko z eurozóny nemuselo vystúpiť. Záleží len na tom, v akej forme a za akých podmienok by v nej mohlo zostať. Ide však hlavne o politickú snahu upokojiť trhy. Podľa ekonómov nemá Grécko inú možnosť ako opustiť euro a devalvovať svoju menu.
Rozpad celej eurozóny sa teraz zdá málo pravdepodobný. Je však vysoko pravdepodobné, že sa k bankrotu minimálne priblížia ďalšie európske krajiny ako Španielsko alebo Portugalsko. Potom by zrejme došlo k odlúčeniu "nezdravého" juhu od severu. Grécko nezbankrotovalo, ale len vďaka EÚ a MMF. Nebezpečenstvo zatiaľ nie je zažehnané a tento scenár tak môže prísť kedykoľvek.