16.12.2016, 00:00

Minister dopravy prezradil, aké chystá novinky. Reaguje aj na boj Regiojetu so štátom

V budúcom roku by mohli ísť do súťaže úseky R2 a južný obchvat Košíc, povedal minister dopravy pre HN.

Árpád Érsek
Zdroj: TASR/M. Baumann

Pripúšťa, že IC vlaky boli politické rozhodnutie a systém e-známok narobil problémy, bol však nevyhnutný na vyriešenie problému s množstvom ľudí, ktorí jazdia načierno.

Minister dopravy Árpád Érsek uvažuje v rozhovore pre HN aj o tom, ako by mohli fungovať autobusy zadarmo a tvrdí, že zjednotiť verejnú dopravu by sme mohli stihnúť za dva roky.

Ako naložíte so zahraničnými šoférmi, ktorí nemajú platnú e-známku?
Už to skúmame, prihlásili sa nám aj zahraničné právnické firmy. My teraz potrebujeme napríklad maďarskú firmu, ktorá by ale musela posielať peniaze nám do štátnej kasy. Môže to táto firma vymôcť pre štát, keď to nie je súdne rozhodnutie? Toto sú tie zádrhely. Už som počul aj názory, že v prípade, že by s tým niekto šiel na súd, vymáhačská firma nevyhrá. Niekto pokutu rýchlo zaplatí, z toho si vymáhačská firma nechá určité percento a štátu dá omrvinky. Nebolo to dotiahnuté do konca.

Takže e-známky neboli až taký dobrý nápad?
Elektronizácia je naša budúcnosť, no nebolo domyslené napríklad ako nakladať so zahraničnými vodičmi. Otvoril som túto otázku v Bruseli, ale v regióne strednej Európy sú zatiaľ len dva štáty, ktoré to majú zavedené. My a Maďarsko. Rakúšanov, Čechov a Poliakov to zatiaľ nezaujíma. Nemci to teraz zavedú pod nejakou schémou, uvidíme, ako im to vyjde a možno sa budeme vedieť odpichnúť od nich. Dohodol som sa zatiaľ s ministrom Kaliňákom a policajti už robia intenzívnejšie kontroly, lebo vieme kadiaľ prechádza najviac “blicérov”. ·

Do akej miery boli IC vlaky politické a do akej miery obchodné rozhodnutie? Lebo to vyzerá viac ako politická voľba.
Samozrejme, nemôžem povedať, že v tom nie je žiadne politikum, lebo to je v programovom vyhlásení vlády. Dohodli sme sa, že to necháme preveriť a ak to bude vychádzať, tak IC vlaky spustíme. Spravili sme všetko, čo sme považovali za potrebné a verím, že IC vlaky skončia v čiernych číslach. Ak by som nevidel trend k tomuto cieľu, budem musieť rozmýšľať, ako ich zastavím. Určite ste si všimli, že IC vlak nezastaví v Trenčíne alebo v Liptovskom Mikuláši. To je podstata know-how, že chceme byť najrýchlejší. Vlak musí byť presný, čistý a musia v ňom byť lepšie služby ako u konkurencie. Druhá vec je, že súkromný dopravca sa na trati hral s cenami, ktoré neboli reálne. Až po tom, čo sa zrušili štátne vlaky, išli ceny hore, lebo nebola konkurencia.

RegioJet teraz na linke Bratislava – Košice uberá vozne. Je to znak toho, že sa začína z trasy sťahovať?
Je to rozhodnutie RegioJetu, ktoré môže súvisieť aj s tým, že začína jazdiť aj do Prahy. RegioJet má však svoje štatistiky a určite nesťahuje všetky vozne, takže na tejto trati bude normálna súťaž o cestujúceho. Verím, že Železničná spoločnosť uspeje.

Bude sa zvyšovať počet súprav na vyťaženej trati do Komárna?
Súkromný dopravca musí mať záložné vlaky. Vlak tam chodí v dostatočnom takte, ale radenie súprav je zlé. Dopravca má radiť súpravy tak, aby vedel obslúžiť všetkých cestujúcich. Ráno v špičke smerom do Bratislavy musí dávať dlhé vlaky a rovnako naspäť poobede z Bratislavy. Ale keď má tri vlaky havarované, už je to problém. V poslednom čase sa stávalo, že ľudia ostávali stáť na peróne, pretože RegioJet nasadil kratšie vlaky. To je podľa mňa neprípustné a musí sa to okamžite vyriešiť. O zvýšení počtu súprav začneme uvažovať až vtedy, keď budeme vedieť, že radenie vlakov je v poriadku a aj tak ostane niekto stáť na peróne. Chápem, že teraz má tri vlaky rozbité nie svojou chybou, ale to je jeho problém a musí si ho vyriešiť. Určite sa týmto problémom musíme v krátkom čase zapodievať, lebo sa keď začne výstavba R7, množstvo ľudí bude voliť túto možnosť cestovania. Na ministerstve musíme zriadiť krízový štáb – ak sa začne robiť Triblavina a spojenie s D4, musíme zistiť napríklad, ako sú plné vlaky z trasy Trnava – Senec a či sú tam podmienky na to, aby ľudia cestovali takouto formou.

Prečo nechce Železničná spoločnosť Slovensko zverejniť stratu IC vlakov za minulý rok?
Materiál nie je kompletný. Má len informatívny charakter a musia ho ešte vyhodnotiť. Čo však treba pustiť, to von pustím.

Je už koniec roka 2016.
Ešte nie je koniec roka. Možno počas prvých dvoch januárových týždňov to budú mať železničiari spracované. Dám overiť, v akom štádiu to je a kedy to môžu zverejniť. Dám im termín a ak to je v súlade so zákonom a nie je tam nejaká obchodná súťaž, malo by to ísť.

V januári má vzniknúť expertná skupina k vzniku dopravnej autority. Čo bude mať za úlohu?
Treba do nej zapojiť ľudí z regiónov, aby sme vedeli, aký je stav. Možno budeme musieť zmeniť zákony, aby sme dohodli maximálnu súčinnosť VÚC-iek aj jednotlivých dopravcov. Určite viete, že kraje dnes objednávajú kilometre na autobusy a štát objednáva vlaky.

Ako to bude vyzerať konkrétne?
Treba ísť na VÚC-ky, na železnice, zapojiť dopravných expertov, aby sme vedeli, čo chceme. Dôležitá myšlienka je, že peniaze na vlakovú aj autobusovú dopravu pôjdu z jedného klobúka.

Koľko rokov práce to bude?
Keď budeme šikovní, za dva roky sa to dá. Keď už máme filozofiu, potrebujeme už len schopných ľudí. V Nemecku to funguje, vo Švajčiarsku to funguje. Keby to takto fungovalo u nás, ušetríme peniaze, lebo doprava bude zladená. Začať to musíme a uvidíme, aké budú prekážky.

Bude skôr dopravná autorita alebo autobusy zadarmo?
Filozofia autobusov zadarmo vznikala na ministerstve, ešte keď som tu ja nebol. Idea bola, že keď zladím vlaky a autobusy a odstránim neefektívne súbehy, tak vďaka ušetreným peniazom budem môcť rozšíriť sociálny program aj na autobusy. Keď chcem ísť z Gabčíkova vlakom do Bratislavy, musím prejsť dvadsať kilometrov do Dunajskej Stredy, lebo tam je najbližšia železničná stanica. Malo by teda podľa mňa zmysel dotovať lístky študentom a dôchodcom, ktorí si sadnú na autobus a pôjdu na vlakovú stanicu. Ale keď niekto bude chcieť ísť autobusom zo Sobraniec nie na najbližšiu vlakovú stanicu, ale až do Bratislavy, nech si autobus zaplatí.

Dostal by voľný lístok na autobus aj človek, ktorý má vlakovú stanicu päť kilometrov od mesta, aj ten, ktorý ju má dvadsať kilometrov od mesta?
Tieto dve veci sú na zváženie – ak v okresnom meste nie je vôbec vlaková stanica, alebo povedzme druhý variant, že lístok by dostal ten, kto má vlakovú stanicu ďalej ako napríklad desať alebo pätnásť kilometrov.

Máte už výsledky zo Žilinskej univerzity, kde ste si dali posúdiť cenu za úsek pri Prešove?
Do konca tohto roka musím mať od nich prvú správu. Budú ma informovať, ako postupujú. Potom ich výpočty porovnám s vytendrovanou cenou.

Čo keď sa ukáže, že je diaľnica predražená?
Mám jednu možnosť – pozvať sem tých, ktorí vyhrali súťaž. Ešte stále mi to totiž zákon povoľuje. Ukážem im rozdiel a spýtam sa, čo s tým vieme spraviť.

A keď nepôjdu s cenou dole?
Potom je na zváženie, či nevypíšem novú súťaž. Pre mňa je však najdôležitejšie to, aby sme na túto cestu mohli použiť európske peniaze. Európska únia povedala, že musíme doplniť novú štúdiu vplyvov na životné prostredie. Tam vidím väčšie problémy, lebo sa to môže predĺžiť. Povedali, že by to mohlo byť do konca marca, ale ak sa to bude predlžovať, vtedy môže vzniknúť problém. Nemôžem si dovoliť spustiť výstavbu diaľnice a EÚ mi potom povie, že nám to nepreplatia. V Prešove musí byť dobrá štúdia dosahov a musím mať obe ceny na stole.

Čo sa bude na cestách dodatkovať? Máme tu ružomberský tunel Čebrať, privádzač Žilina aj úsek po Triblavinu.
V Čebrati musíme spraviť novú geológiu. Jedna sa už robí, druhá sa bude robiť na jar. Musíme povedať, kadiaľ pôjde trasovanie tejto cesty. Je to celé problematické. Čebrať je teraz na životnom prostredí a my robíme geológiu.

Je reálne, že sa úsek predraží o sto miliónov?
Nerozprávajme o predražení sto miliónov. Aj keď neviem nič vylúčiť. Nehovorme však o peniazoch, kým nie je jasná trasa. Musíme čo najrýchlejšie nájsť najlepšie riešenie a začať sa hýbať vpred. Situácia v Ružomberku nie je dobrá a ľudia na tú diaľnicu čakajú.

Ako je na tom privádzač Žilina?
Chcem sa na to spýtať tých, ktorí tu boli predo mnou. Oni veľmi dobre vedeli, že úsek ostane v zelenom poli. Chceme to dokončiť tak, aby, keď sa spojazdní diaľnica, bol hotový aj tento kúsok s privádzačom. V Národnej diaľničnej spoločnosti by mali vedieť, čo je technicky najlepšie riešenie a prídu ma informovať. Musíme to dokončiť. Je to ako Kocúrkovo.

Prečo sa to nesúťažilo skôr?
Pýtajte sa mojich predchodcov. Súťaž bola dávno na stole. Obdobný prípad je aj Triblavina. Nikto sa tým nezaoberal, bolo to rozkopané, potom to zastavili a teraz platíme 70-tisíc mesačne za to, že stavba len stojí. Museli sme to vyriešiť.

Už sa rokovalo so staviteľom Cintrou o možnom dodatku, aby postavili aj rozšírenie diaľnice po Triblavinu?
Prvé kolo rokovaní bolo. Naznačili sme im, aká je situácia, a teraz zvažujeme, či otvoriť koncesnú zmluvu alebo ju neotvoriť a spraviť to extra. Ak na to však vypíšem súťaž, budú sa na jednom mieste hrabať viaceré firmy a do toho tam bude plná premávka. Nie som si istý, či by to bolo najefektívnejšie riešenie.

Ako reagovala Cintra?
Musíme si určiť podmienky, ako by sme to vedeli spraviť. Musíme nakresliť, čo od nich chceme, a potom sa o tom môžeme rozprávať. Ideme si s nimi určiť podmienky, pravdepodobne nacenia nadpráce na projekte, sú tam však ešte otázniky. Ešte nie je rozhodnuté, ako to pôjdeme robiť.

Hovorili ste už o Triblavine s bratislavským županom Pavlom Frešom?
Dohodli sme sa na tom, že my navrhujeme riešenie bez kolektorov. Je to relevantné riešenie – štyri pruhy, odstavný pruh a napojenie Triblaviny na D1/D4. Navyše budeme stavať ďalšie rozšírenie po Blatné, pribudnú nové križovatky. Do infraštruktúry iba v okolí Bratislavy dávame miliardu ročne. Máme aj iné priority po celom Slovensku, nemôžeme tu vystrieľať všetky peniaze a postaviť pripojenie na šesťpruhovú diaľnicu z každého domu. A to nehovorím o tom, že toto riešenie je aj technicky lepšie a bezpečnejšie.

Aké sú ďalšie priority? Ktoré úseky sa môžu súťažiť budúci rok?
Záleží na peniazoch, ktoré budeme mať na prípravu a výkup pôdy. Medzi najlepšie pripravené úseky na R2 patrí Kriváň – Lovinobaňa, Soroška alebo južný obchvat Košíc. Potom postupne severný obchvat Prešova, jeden úsek je v takom štádiu, že sa bude dať súťažiť, ak nájdeme zdroje na jeho výstavbu. Ale treba vedieť, že na budúci rok na tieto veci, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády, potrebujeme sto miliónov. Na štyri roky potrebujeme päť miliárd, ale, samozrejme, nedokončí sa to všetko do roku 2020. Keď sa však teraz nezačneme zaoberať napríklad tunelom Karpaty, tak to nebude v takom stave, ako chceme, ani o šesť rokov.

Ako naložíte so zahraničnými šoférmi, ktorí nemajú platnú e-známku?
Už to skúmame, prihlásili sa aj zahraničné právnické firmy. Teraz potrebujeme napríklad maďarskú firmu, ktorá by však musela posielať peniaze nám do štátnej kasy. Môže to firma vymôcť pre štát, keď to nie je súdne rozhodnutie? Toto sú tie zádrhy. Už som počul aj názory, že v prípade, že by s tým niekto šiel na súd, vymáhačská firma nevyhrá. Niekto pokutu rýchlo zaplatí, z toho si vymáhačská firma nechá dvadsať alebo tridsať percent a štátu dá zvyšok. Je to problém, ale my sa ním zaoberáme, lebo je to dôležité. Ak by sme mali diaľničné známky naďalej, tak ako je to bežné, nemali by sme tento problém, lebo by sme nevedeli, koľko ľudí tu jazdí načierno. Teraz sme o krok bližšie k riešeniu. Nie je to však ešte dotiahnuté do konca.

Takže e-známky neboli až taký dobrý nápad?
Boli. V regióne strednej Európy sú dva štáty, ktoré to majú zavedené. My a Maďarsko. Rakúšanov, Čechov a Poliakov to zatiaľ nezaujíma, ale keď zistia, koľko ľudí jazdí aj u nich načierno, tak to začnú riešiť aj oni. Nemci to teraz zavedú pod nejakou schémou, uvidíme, ako im to vyjde a možno sa budeme vedieť odpichnúť od nich. Dohodol som sa zatiaľ s ministrom Kaliňákom a policajti už robia intenzívnejšie kontroly, lebo vieme, kadiaľ prechádza najviac „blicérov“.

Andrej Danko sa zase zmienil o národnom leteckom prepravcovi. Dokonca aj o lodnom.
Povedal som mu, že toto môžeme riešiť len komplexne.

Vyrovnali si už Piešťany podlžnosti a dostali peniaze od ministerstva?
Áno, už poslali naspäť, čo mali poslať, a my sme im za to poslali príspevok, ktorý mali tento rok dostať. Ale tu sme nateraz skončili. Chcem vidieť biznis plán do konca júna a ak sa letisko nebude vedieť adaptovať, dám im naše akcie za euro. Ešte to overujem.

Ako ďalej s bratislavským letiskom?
Dohodli sme sa s premiérom, že začíname pracovať na strategickom partnerovi. Cítim, že po bratislavskom letisku je dopyt, lebo sa pýtajú Číňania, Kórejčania, Singapurčania, Arabi. Majú záujem spraviť tu takú kotvu. Do piatich rokov potrebuje bratislavské letisko obrovské investície do obnovy pristávacích plôch. Ak to bude možné, dáme do podmienok, že v rámci strategického partnera by sme chceli vybudovať národného prepravcu, ktorý by zabezpečoval aj lety, ktoré my potrebujeme.

Je dlhodobý prenájom jediná alternatíva?
Áno, zatiaľ je to tak, že nechceme nič predať. Keby sme to vedeli dať do 30-ročného prenájmu, letisko by to oživilo.

Árpád Érsek

Súčasného ministra dopravy nominovala na post strana Most-Híd, ktorá získala rezort po odstúpení Romana Brecelyho (Sieť) z čela rezortu v auguste tohto roka. Vo vláde Ivety Radičovej bol Érsek druhým štátnym tajomníkom na ministerstve dopravy. Počas druhej Ficovej vlády bol poslancom parlamentu. Narodil sa v Bratislave, študoval na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave a pôsobil ako tréner slovenskej reprezentácie v šerme.