22.04.2016, 00:00

Kažimírovi vystrelil nahor deficit. Graf ukáže, ako sme sa dostali medzi najväčších hriešnikov EÚ

Minister financií sa bráni, že vyšší schodok je výsledkom prísneho pohľadu Eurostatu na niektoré položky.

Kažimírovi vystrelil nahor deficit. Graf ukáže, ako sme sa dostali medzi najväčších hriešnikov EÚ
Zdroj: TASR/Michal Svítok

Aj napriek tomu, že štát vďaka naštartovanej ekonomike vyberal na daniach viac, druhá vláda Roberta Fica prešvihla naplánovaný deficit. Slovensko vlani skončilo hospodárenie v hlbšom mínuse, než si naplánoval rezort financií. Dokazuje to najnovšia správa z európskeho štatistického úradu Eurostatu.

Nafúknutý deficit
Ministerstvo financií pôvodne zaslalo do Bruselu report, v ktorom odhadlo náš schodok na 2,56 percenta výkonu ekonomiky. Naspäť sa nám však vrátilo vyššie číslo. Podľa Eurostatu je to až 2,97 percenta hrubého domáceho produktu.

Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej je škoda, že dodatočné príjmy z vyššieho ekonomického rastu neboli použité na väčšie zníženie deficitu. A tak Slovensko skončilo so siedmym najvyšším deficitom spomedzi 28 krajín Európskej únie. Ak porovnávame zmenu oproti roku 2014, tak je na tom Slovensko dokonca tak zle ako Grécko. Iba týmto dvom krajinám sa "sekera" v štátnom rozpočte zvýšila.


Kažimír svoje plány neprekreslí
Rezort financií hovorí, že nafúknutý schodok je výsledkom prísneho pohľadu Eurostatu na niektoré položky nášho rozpočtu. Niektoré príjmy nám neuznali, iné výdavky zas zarátali dvakrát. „V minulosti neboli podobné operácie zo strany Eurostatu nikdy spochybnené,“ sťažoval sa minister financií Peter Kažimír. Podľa analytika VÚB banky Andreja Aradyho to však nie je ojedinelý prípad.

Podľa rezortu financií nám deficit nafúkli najmä dve nekompromisné rozhodnutia európskych štatistov. Prvým je neuznanie splátky železničnej spoločnosti Cargo za 117 miliónov eur. Druhý škrt cez rozpočet predstavujú príjmy Štátneho fondu na rozvoj bývania za 200 miliónov eur z eurofondov, ktoré nám Eurostat takisto neuznal.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá má dohliadať na hospodárenie štátu, však upozorňuje, že Eurostat neprišiel so žiadnou novinkou. „Riziká, ktoré sa naplnili, neprišli ako blesk z jasného neba, rada na ne upozornila ešte pred prijatím rozpočtu na rok 2015 alebo v priebehu roka 2016,“ skonštatoval člen rady Ľudovít Ódor.

Ten upozorňuje, že vláde hral do karát aj výrazne lepší výber daní, no problémom bolo, že sa rozdalo vyše 700 miliónov eur nad rámec schváleného rozpočtu. Súhlasí s ním aj analytik Inštitútu INESS Radovan Ďurana. „Ak by sme aj akceptovali výhrady proti metodike Eurostatu, tak došlo k zlepšeniu deficitu oproti prechádzajúcemu roku len o 150 miliónov eur. To je extrémne nízka suma v porovnaní s tým, o koľko viac daní vybral štát,“ hovorí Ďurana.

Rozpočet vyrovnáme neskôr
Eurostat pritom nie je jediný, ktorý prehodnocuje. Nová vláda sa rovnako rozhodla oddialiť vyrovnaný rozpočet. Nulový deficit sme mali pôvodne dosiahnuť už na prelome rokov 2017 – 2018. Tretia Ficova vláda však posunula termín na rok 2020. Podľa analytika INEKO Jána Kovalčíka by bol pritom ten pôvodný deadline dosiahnuteľný. „Odsunutie tohto cieľa na rok 2020 však naznačuje skôr rezignáciu z tohto záväzku,“ povedal. Napriek tomu nie je ani tento termín istý. „Pochybujem, že je realistické očakávať ho práve vo volebnom roku. Bude vyžadovať konsolidáciu výdavkov, ktorej sa bývalá vláda vyhýbala,“ myslí si analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli. Či tento termín vláda splnila, bude sa dať vyhodnotiť až po nadchádzajúcich parlamentných voľbách.

Infografika