17.04.2016, 23:05

Fico si chce poistiť strategické firmy

Nová vláda plánuje zakázať privatizáciu dôležitých podnikov. Podľa odborníkov na to nie je dôvod.

Fico si chce poistiť strategické firmy
Zdroj: TASR/Pavel Neubauer

„Najväčšie zlodejstvo, aké sa kedy udialo na Slovensku.“ Presne tak označoval premiér Fico privatizáciu štátneho SPP ešte z čias Dzurindovej vlády. Aj preto prešiel pred dvoma rokmi plynárenský podnik späť do rúk štátu. Pritom aj za Ficových vlád došlo k privatizácii, napríklad k predaju podielu v Slovak Telekom. Teraz si však nová vláda chystá poistku na to, aby o ďalšie strategické podniky neprišla. Pripravuje zákon, ktorým privatizáciu zakáže.

Nemá to zmysel, hovoria odborníci
Tento zákaz pritom sľubovala SNS ešte pred voľbami. „Nesmie sa už v budúcnosti nikdy stať, že akákoľvek vláda bude predávať strategické spoločnosti alebo, nedajbože, nekupovať strategické spoločnosti,“ hovoril na začiatku roka šéf národniarov Andrej Danko. Aj preto chcel, aby sa napríklad vláda pokúsila odkúpiť celý podiel talianskej skupiny Enel v Slovenských elektrárňach. Predaj 33 percent akcií energetickému gigantu EPH označil za „nehorázny a škandalózny“. Cena 350 miliónov eur sa mu zdala príliš nízka.

Ministerstvo hospodárstva zatiaľ neprezradilo, kedy chce nový zákon presadiť. No už teraz sa odborníkom nepozdáva. Podľa nich je zákaz privatizácie nezmyslom. „Nevidím dôvod na podobné zákazy. Štátne firmy, ktoré pôsobia v konkurenčnom prostredí – ako napríklad Tipos, Slovenská pošta, ale napríklad už aj železničná doprava, by naopak, mali byť privatizované,“ hovorí riaditeľ Inštitútu INEKO Peter Goliaš. Pokiaľ by ich štát nedržal nakrátko, mohol by z toho aj profitovať. Napríklad by sa vyhol konfliktu záujmov pri rozhodovaní, či svoje firmy podporí na úkor hospodárskej súťaže, dodal riaditeľ inštitútu.

Štát nie je dobrý hospodár
Podľa analytika Nadácie F. A. Hayeka Martina Reguliho nie je štát v porovnaní so súkromnými vlastníkmi efektívnym hospodárom. „Nie je tlačený k efektivite cez konkurenciu, a preto často aj zanedbáva inovácie a proklientsky prístup,“ povedal. Preto by na apetít štátu vlastniť strategické podniky mohli, paradoxne, ich zákazníci doplatiť. Napríklad vyššími cenami. Navyše, takýto zákon by podľa neho nevysielal dobrý signál zahraničným investorom.

Zatiaľ však nie je ani len jasné, ktoré firmy by mohli nálepku „strategické“ dostať. Podobné označenie v našich zákonoch zatiaľ nefiguruje. „Obyčajne to bývali energetické podniky, ropovody, ale pokiaľ to nie je nikde napísané, je to dosť hmlisté,“ hovorí ekonóm SAV Vladimír Baláž. Pred voľbami pritom národniari chceli, aby do tejto kategórie spadali okrem energetiky aj petrochemický priemysel či telekomunikácie.

Otázne je aj to, čo sa stane s podnikmi, ktoré už predošlé vlády predali súkromníkom. Napríklad Slovak Telekom, ktorý iba minulý rok predala druhá vláda Roberta Fica nemeckej matke za miliardu eur. Práve tieto dôležité detaily programové vyhlásenie vlády neuvádza. No podľa koaličnej strany Sieť bude tento zákaz pôsobiť „výlučne do budúcnosti“. Rovnako nie je ani jasné, či by tento zákon opozícia podporila. „História ukázala, že škodlivá bola aj bezhlavá privatizácia, ako aj znemožnenie privatizácie napríklad Carga Robertom Ficom. Preto pri postoji ku privatizácii strategických podnikov by sme mali zvažovať prípad od prípadu,“ odkázal hovorca obyčajných ľudí Dano Mitas. Strana SaS sa do uzávierky novín nevyjadrila.

Strategické podniky, ktoré vlastní štát

SPP – Slovenský plynárenský priemysel vlastnil až do roku 2013 štát iba z 51 percent. Zvyšný 49-percentný balík akcií kontroloval energetický gigant EPH z portfólia podnikateľa Daniela Křetínskeho. V roku 2013 sa druhá vláda Roberta Fica rozhodla prevziať SPP do vlastných rúk.

Tipos – Národná lotériová spoločnosť je tiež v stopercentnom vlastníctve štátu prostredníctvom ministerstva financií. Vznikla ešte v roku 1993 so základným imaním štyri milióny slovenských korún.

Železničná spoločnosť Cargo Slovakia – Vznikla ešte v roku 2005 po rozdelení železničnej spoločnosti na dve vetvy. Založilo ju a ministerstvo dopravy, prostredníctvom ktorého je dnes vláda jej 100-percentným vlastníkom.

Letisko Milana Rastislava Štefánika v Bratislave – Štát je rovnako aj vlastníkom bratislavského letiska, a to prostredníctvom ministerstva dopravy.

Lesy SR – Štátny podnik vznikol v roku 1999, keď ho založilo ministerstvo pôdohospodárstva. Lesy sú najväčším správcom lesného majetku v krajine. Obhospodarujú približne 900-tisíc hektárov lesných pozemkov, čo je takmer 45 percent celého lesného fondu Slovenska. Zamestnávajú viac ako 3 500 ľudí.

Slovenská pošta – Vznik štátnej pošty sa viaže ku vzniku samostatného Slovenska. Jej zakladateľom bolo ministerstvo dopravy. Zo štátneho podniku sa v októbri 2004 stala akciová spoločnosť, ktorá dnes samostatne podniká bez dotácií zo štátneho rozpočtu.

Slovenská elektronizačná a prenosová sústava – Štát vlastní svoju elektronizačnú sústavu prostredníctvom ministerstva financií. Akciová spoločnosť vznikla v roku 2002 a stará sa o budovanie a správu elektrickej siete na Slovensku.

Strategické podniky, v ktorých má štát podiel

Slovenské elektrárne – V roku 2005 odklepla druhá vláda Mikuláša Dzurindu predaj 66 percent akcií elektrární talianskej skupine Enel. Zvyšných 34 percent vlastní štát. V decembri minulého roka pritom podpísala talianska skupina zmluvu o predaji svojho podielu. Približne polovicu z neho energetickému gigantu EPH. Ďalšie akcie môže holding získať po dostavbe Mochoviec. Dovoľuje mu to opcia, ktorú na ne získal podpisom zmluvy s Enelom. Podobnú opciu však v decembri vyrokoval aj štát, ktorý by chcel zvýšiť svoj podiel o 17 percent a získať tak v elektrárňach väčšinu.

Eustream – V slovenskom prepravcovi plynu vlastní štát 51 percent akcií. Zvyšných 49 percent má od roku 2013 skupina EPH.

Západoslovenská energetika – Dodávateľskú spoločnosť vlastní z 51 percent ministerstvo hospodárstva, 49 percent akcií patrí nemeckej skupine E.ON.

Stredoslovenská energetika – Dodávateľskú spoločnosť vlastní z 51 percent ministerstvo hospodárstva, 49 percent akcií patrí opäť energetickému gigantu EPH.

Východoslovenská energetika – Dodávateľskú spoločnosť vlastní z 51 percent ministerstvo hospodárstva, 49 percent akcií patrí skupine RWE.

Časový prehľad významných privatizácií

1991 – Začala sa registrácia do prvej vlny kupónovej privatizácia. V ponuke boli akcie 1 491 podnikov, z toho 504 slovenských. Zapojilo sa do nej 2 579 327 Slovákov.

1992 – Do kupónovej privatizácie sa dostala aj Nafta Gbely. Jej akcie odkúpila Druhá obchodná. Neskôr sa vrátili späť do Fondu národného majetku a podnik neskôr ovládol Slovenský plynárenský priemysel.

1994 – 1998 – Začiatok tzv. veľkej privatizácie. Práve v tomto období sa predávali akcie najväčších strategických podnikov – ako napríklad predaj podielu rafinérie Slovnaft, Východoslovenských železiarní, Dusla Šaľa alebo hneď niekoľkých kúpeľov.

2002 – V ďalšom kole privatizácie strategických podnikov vláda predala akcie Transpetrolu ruskému Yukosu.

2004 – Prebehla privatizácia Paroplynového cyklu. Deväťdesiat percent akcií získala skupina Penta od Fondu národného majetku za 66 miliónov eur.

2005 – Dzurindova vláda podpísala dokumenty na predaj 66 percent akcií Slovenských elektrární talianskej spoločnosti Enel za 840 miliónov eur.

2006 – Rozhodnutie vlády o privatizácii bratislavského letiska sa skomplikovalo, preto v septembri vláda od zmluvy s rakúskym investorom odstúpila. Podobne dopadla aj privatizácia železničnej spoločnosti Cargo, ktorá sa neuskutočnila aj z politických dôvodov.

2014 – Železničná spoločnosť Cargo Slovakia predala 66 percent akcií svojej dcérskej firmy Cargo Wagon švajčiarskej firme za 216 miliónov eur. Ide o prvú väčšiu privatizáciu Ficovej vlády.

2015 – Najväčšia privatizácia druhej Ficovej vlády. Predala Slovak Telekom za 900 miliónov eur Deutsche Telekomu.