Ešte viac sa vzdialiť od hranice trojpercentného deficitu verejných financií. A splniť tak to, čo od nás požaduje Európska komisia. Takýto cieľ si vytýčil minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) v prvom návrhu nového zákona roka – štátnom rozpočte na rok 2015. Budúcoročný schodok sa preto rozhodol znížiť na 2,49 percenta. Malo by tak ísť o najnižšiu úroveň za posledných sedem rokov.
Návrh vytvára predpoklady na pokračovanie v konsolidácii tak, aby Slovensko v roku 2017 smerovalo k vyrovnanému rozpočtu – hovorí na margo návrhu rezort financií.
Málo ambiciózny plán
Aj napriek tomu, že sa vláda vydala správnym smerom, odborníci tvrdia, že jej budúcoročný plán je málo odvážny. Oproti tomuto roku sa má schodok znížiť totiž len o 0,15 percentuálneho bodu. „V čase, keď očakávame trojpercentný rast ekonomiky, vnímam takýto pokles len ako štatistickú chybu,“ hodnotí analytik Tatra banky Juraj Valachy. Podľa neho vláda dostatočne nevyužila príležitosť.
K razantnejším krokom a škrtom, smerom k nulovému schodku, sa tak bude musieť odhodlať vo volebnom roku 2016. Že sa tak skutočne aj stane, odborníci neočakávajú.
Ambicióznejší v znižovaní deficitu a urobiť si tak rezervu by mal byť Kažimír aj v dôsledku súčasnej politicky napätej situácie. V návrhu totiž ešte ráta s tohtoročným rastom ekonomiky o 2,4 a v budúcom roku o tri percentá. Nezohľadňuje však dosah ukrajinského konfliktu a prijatých sankcií na eurozónu.
Čítajte viac:
Rozpočet na budúci rok je málo odvážny
Anketa - Akým smerom by sa malo Slovensko uberať v roku 2015, cestou škrtov či podporou rastu?
Tie sa začali prejavovať až minulý týždeň, najmä na raste nášho hlavného obchodného partnera Nemecka. To sa v druhom kvartáli po necelých dvoch rokoch opäť prepadlo do mínusu. „Slovensko na spomalenie Nemecka reaguje vždy s menším oneskorením. Čoskoro by teda mohlo negatívne prekvapiť aj nás,“ upozorňuje hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Bárta.
Chce to štrukturálne zmeny
Okrem toho zníženie deficitu chce vláda docieliť najmä zosekaním svojich výdavkov, a to o viac ako 700 miliónov eur. „Výraznejšie ušetrí na spolufinancovaní eurofondov, ale na úkor investícií,“ poukazuje na problém šéf Inštitútu INEKO Peter Goliaš.
Naopak o príjmy sa jej aj budúci rok vo veľkej miere postarajú krátkodobé opatrenia, ktoré vláda zaviedla ešte v roku 2012. Takými sú napríklad špeciálny bankový odvod, ktorý vláde doteraz priniesol takmer pol miliardy eur. Podobne tak do štátnej kasy prispievajú aj podniky z regulovaných odvetví. Ide napríklad o firmy z odvetvia energetiky či leteckej dopravy. „Vláda však tieto dočasné opatrenia bude musieť nahradiť trvalými zmenami,“ hovorí Valachy.
Dôvodom je aj Brusel, ktorému sme sa zaviazali znížiť takzvané štrukturálne saldo o pol percenta. Ide o výsledok hospodárenia štátu po odpočítaní sezónnych vplyvov vývoja ekonomiky a jednorazových opatrení.
Podľa odborníkov vláda by sa mala zamerať napríklad na zmeny v rozdeľovaní sociálnych dávok. Ak by ich nerozdávala všetkým, ale len tým, ktorí ich skutočne potrebujú, mohla na nich podľa Inštitútu INESS ročne ušetriť takmer 300 miliónov eur.
Kažimír musí milióny nájsť ešte pre tento rok
140 miliónov eur. Tak to je suma, ktorá chýba v tomto roku ministrovi financií Petrovi Kažimírovi. Ako ukázal návrh rozpočtu, ak by tento balík peňazí nenašiel, mohol by sa tohtoročný deficit dostať na vyše 2,8 percenta namiesto cielených 2,64 percenta HDP. Dôvodov výpadku je pritom viacero. Medzi nimi napríklad nesúlad medzi očakávanými a reálnymi dividendami. Či bude kvôli tomu potrebné prijímať aj nejaké dodatočné opatrenia, ktoré by platili ešte v tomto roku, je zatiaľ otázne. Faktom však je, že štátu by mohli pomôcť napríklad lepšie dane. To, ako sa budú vyvíjať, by malo byť známe na jeseň. Teda približne v rovnakom čase, ako má byť známa aj nová metodika Európskeho štatistického úradu ESA 2010. Podľa nej sa bude po novom posudzovať rozpočet aj HDP. Už teraz je jasné, že na niektoré položky v rozpočte bude pôsobiť pozitívne, na niektoré zas negatívne. Aký bude pre Slovensko jej celkový výsledok, však zatiaľ známe nie je.