25.09.2013, 00:39

Na Slovensku rastie minimálna mzda najrýchlejšie v OECD

Za posledných desať rokov rástla minimálna mzda najrýchlejšie na Slovensku. Prvenstvo nám patrí spomedzi všetkých krajín OECD, keď sa slovenské platové minimum zvýšilo celkovo približne o 140 eur. Vyplýva to z rebríčka agentúry Bloomberg a zo štatistík OECD. Podnikatelia aj analytici v tom vidia problém. S rastúcou minimálnou mzdou totiž klesá aj konkurenčná výhoda Slovenska. „Najmä v posledných rokoch nezodpovedá jej rast vývoju ekonomiky. Stúpla rýchlejšie ako mediánová mzda vo všetkých krajoch a predstavuje tak čoraz väčšiu záťaž pre trh práce,“ konštatuje Ján Dinga, analytik inštitútu INESS.

V Česku ju zmrazili

Ak už minimálna mzda existuje, mali by sa pri jej stanovovaní hodnotiť aj dosahy na reálnu ekonomiku, teda na našu konkurencieschopnosť a podmienky na tvorbu pracovných miest, tvrdí Eva Sadovská, analytička Poštovej banky. Jednou z možností je nadviazať ju na rast produktivity. „Rast minimálnej mzdy by nemal prekračovať rast produktivity práce,“ dopĺňa Vladimír Baláž, prognostik Slovenskej akadémie vied. Preto je dobré pozerať sa, ako sa s problémami vyrovnávajú iní. Dobrý príklad pritom máme za rohom. V Česku totiž minimálnu mzdu zmrazili, a to po dohode s odbormi. Aj oni si zrejme uvedomili, že prílišné zvyšovanie minimálnej mzdy poškodzuje najmä tých, ktorých by mala chrániť. „Ohrozuje totiž pracovné miesta s nízkou pridanou hodnotou, teda tých, čo pracujú za minimálnu mzdu. Po novom sa to týka už aj dohodárov, ktorí budú tiež spadať do skupiny ohrozených,“ vysvetľuje Peter Molnár, výkonný sekretár Republikovej únie zamestnávateľov.

Iný názor však môžu mať zamestnanci, ktorým takto štát zvyšuje príjem. „Vyššia minimálna mzda sa síce môže zdať výhodnejšou pre zamestnanca, no na druhej strane znamená vyšší náklad pre zamestnávateľa,“ vysvetľuje Sadovská. „Nebavíme sa však o tom, či je minimálna mzda príliš vysoká alebo nízka, ale o tom, či podporuje alebo nepodporuje vznik pracovných miest,“ zdôrazňuje Molnár.

Viac práce pre regióny

Zrušenie či len dlhodobejšie zmrazenie minimálnej mzdy je však v našich podmienkach politicky ťažko priechodné. Odvahu na takýto krok nenašli ani pravicové vlády, a nakoniec urobili opak a pristúpili na jej zvyšovanie. Alternatívu však ponúka OECD. Tá nám už v roku 2007 navrhla v rámci boja proti nezamestnanosti upraviť minimálnu mzdu tak, aby zohľadnila podmienky v konkrétnych regiónoch. To by mohlo pomôcť vytvoriť nové miesta v menej rozvinutých oblastiach dvoma spôsobmi. V prvom rade by jej zníženie pomohlo miestnym výrobcom, ktorým sa dnes neoplatí vytvárať pracovné miesta, a v druhom by mohla prilákať aj investície z iných regiónov, prípadne zo zahraničia. „Takto by pri nemožnosti presadiť ráznejšie opatrenie mohol inštitút minimálnej mzdy fungovať zmysluplnejšie,“ dopĺňa Molnár s tým, že do úvahy by sa mal brať aj vzťah priemernej a minimálnej mzdy.

Možností je veľa

Aj Dinga súhlasí, že regionalizácia je jednou z možností, ako zlepšiť jej funkčnosť. Nie však jedinou. „Vzhľadom na veľkosť Slovenska by bolo nahradenie minimálnej mzdy odvodovou úľavou určite prehľadnejším a efektívnejším riešením problému nízkych miezd aj vysokej nezamestnanosti,“ dodáva.

Navyše nie všetky európske ekonomiky poznajú minimálnu mzdu v takej forme, ako funguje na Slovensku. Spôsobov jej uplatnenia je totiž niekoľko. Niektoré štáty ju nemajú vôbec, prípadne ju upravujú len pre špecifické sektory či zamestnania. „A práve tieto ekonomiky nenájdeme zväčša nikde inde ako medzi krajinami s nižšou mierou nezamestnanosti v rámci únie,“ dodáva Sadovská. Práve druhý spomínaný spôsob uplatňuje na svojom trhu náš najväčší obchodný partner Nemecko.