Žije v okolí Košíc, Prešova alebo Žiliny. Pracuje v stavebníctve, reštaurácii či hoteloch a zarába o niečo viac ako je minimálna mzda. Tak takto vyzerá typický človek, ktorý pracuje načierno. A nejde len o jednotlivca. Štát má prvé odhady, koľko ľudí na Slovensku pracuje, ale neplatí odvody ani dane. „Myslím si, že dnes pracuje načierno tak 50- až 60-tisíc ľudí,“ povedal pre HN štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš (Smer-SD).
Unikajú milióny eur
Príčinou takto vysokých čísel sú podľa odborníkov jasné – firmy šetria.
„Dôvodom je najmä snaha zamestnávateľa ušetriť na daniach a odvodoch,“ vysvetlil marketingový manažér personálnej agentúry Manpower Jiří Halbrštát. Firmám totiž v súčasnosti padajú zisky a zamestnávanie bez zmluvy pre ne znamená úspory za stovky až tisícky eur mesačne. Aj preto sa k nej uchyľujú najmä tie, ktoré naplno v posledných rokoch pocítili dosahy krízy – stavbári, hotelieri či majitelia reštaurácií. HN sa pokúšali skontaktovať s podnikateľmi, u ktorých v minulosti našiel inšpektorát práce nelegálnych pracovníkov. Všetky sa odmietli vyjadriť.
Faktom je, že ich vinou štát prichádza o milióny eur. Ak by totiž títo ľudia brali od firiem len minimálnu mzdu, rozpočet by prišiel takmer o 10 miliónov eur.
Budú vyššie pokuty
Tento účet pritom môže byť ešte vyšší. Ako už HN informovali, napríklad na prešovskom inšpektoráte práce samotní kontrolóri niektoré firmy s čiernymi zamestnancami „kryli“. Ministerstvo práce zatiaľ chystá podľa Ondruša posilnenie kontrol či vyššie pokuty. Tie by mohli v krajných prípadoch dosiahnuť až 100-tisíc eur.
No podľa odborníkov to nebude stačiť. „Kľúčové je znížiť odvody pre ľudí s nízkym príjmom,“ hovorí riaditeľ Ineko Peter Goliaš. V takom prípade by firmy stratili základnú motiváciu, kvôli ktorej nechcú oficiálne priznať svojich zamestnancov.
Ako príklad uvádza Nemecko, kde ľudia v rámci takzvaných minijobs neplatia do príjmu 400 eur mesačne žiadne sociálne odvody. Podľa Goliáša však vláda zavedením plných odvodov z dohôd bez ohľadu na výšku príjmu urobila opak.
Prvoradé sú odvody
Podľa analytika INESS Jána Dingu sú celkové mzdové náklady u zamestnanca s minimálnou mzdou až o 56 percent vyššie ako jeho čistá mzda. Zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky pre nízkopríjmových zamestnancov a zrušenie minimálnej mzdy by podľa neho pomohlo tvorbe pracovných miest, a tým aj zníženiu počtu ľudí v sivej ekonomike.
O zavedení odpočítateľnej položky uvažoval aj exminister práce Jozef Mihál (SaS). Dokonca nám túto možnosť odporučila nedávno aj Európska komisia. Minister práce Ján Richter (Smer-SD) sa však rozhodol, že v súčasnosti odvody pre nízkopríjmové skupiny znižovať nebude.
Prísnejšie sankcie
Aj napriek tomu, že odborníci považujú zníženie odvodov za prvoradé, poukazujú aj na ďalšie možnosti. Podľa prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislava Machunku totiž kontroly nemajú efekt a okrem toho znižujú konkurencieschopnosť firmy. Šéf Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina preto hovorí, že ak už pokutovanie, tak prísnejšie. „Napríklad by mohli firme odobrať aj licenciu.“
Podľa Sirotu by sa vláda mala zamerať aj na problémy, ktoré trápia Slovensko už dlhodobo. Ako je zníženie administratívneho zaťaženia firiem spojených so zamestnávaním. Okrem toho je podľa neho dôležitý aj pružnejší Zákonník práce.
Rezort práce sa však zatiaľ ide sústrediť najmä na kontroly. Ešte tento rok plánuje prijať desiatky inšpektorov práce a vytvoriť tak takzvané kobry. Podľa Ondruša totiž v súčasnosti jeden deň venuje napríklad porušeniu pracovných predpisov a druhý deň nevyplácaniu nadčasov. „Teraz chceme vytvoriť skupiny zamerané len na nelegálne zamestnávanie.“