04.05.2014, 23:58

Možnosti leteckého carga nie sú využité

Analýza.

O viac ako tisíc ton menej oproti roku 2012. Taký bol vlaňajší výsledok prepraveného nákladu leteckou dopravou na Slovensku. Po rokoch kontinuálneho rastu tak prišiel mierny prepad. „Kapacitne sme schopní zvyšovať objemy, no trend objemov je závislý od ekonomiky exportných a importných krajín. A, samozrejme, aj od ekonomiky Slovenska,“ vysvetľuje hovorkyňa spoločnosti DHL Martina Klimová.

Jeden hráč

Až 99 percent nákladu prejde bratislavským letiskom a práve DHL je najväčším cargo prepravcom u nás. „V minulom roku uviedla DHL do prevádzky svoje nové stredisko na spracovanie nákladu. Malo by to prispieť ku kvalite zázemia a ďalšiemu rastu vybavovaného nákladu v Bratislave,“ uvádza hovorkyňa bratislavského Letiska M. R. Štefánika Veronika Ševčíková.

Menšie nákladné zásielky na pasažierskych letoch prepravujú aj spoločnosti ČSA či Travel Service. „Objem prepravovaného tovaru síce významne ovplyvňuje blízkosť letiska vo Viedni, ale pre celý rad zákazníkov spoločnosti je práve Bratislava požadovaná ako cieľová destinácia doručenia leteckého carga,“ tvrdí hovorca Českých aerolínií Daniel Šabík. A zároveň dodáva, že znovuobnovenie prevádzky linky medzi Prahou a Bratislavou v polovici decembra má aj z tohto pohľadu sľubný potenciál.

Nová konkurencia

Ten zatiaľ nie je naplno využitý. Množstvo tovaru, ktorý prejde cez bratislavské letisko, by po novom mala zvýšiť práve nová spoločnosť Air CargoGlobal. Podľa odborníka potenciál pre novú spoločnosť existuje. „Avšak potrebuje mať jasno v tom, čo, kde a za akých podmienok ide prepravovať. Plus musí mať dohodnuté pravidelné objemy a toky tovaru,“ hovorí vedúci Katedry leteckej dopravy Žilinskej univerzity Antonín Kazda.

Zároveň upozorňuje na úskalia. Začať naraz lietať s dvoma Boeingami 747 je totiž podľa neho neobvyklý a dosť riskantný postup. Konkurencia v nákladnej doprave je pritom značná. „Potenciál sa nedá odhadnúť, pretože všetko závisí od cenovej politiky a od toho, akých zoženie zákazníkov. Ukáže sa to až po rozbehnutí firmy. Podľa dostupných informácií však pôjde o veľmi malú spoločnosť, ktorá teda bude náchylná na kolísanie dopytu. Pre ňu bude extrémne dôležité nájsť dlhodobých zákazníkov,“ uvádza analytik spoločnosti Cyrrus Tomáš Menčík.

Hlučný rozvoj

Bratislavské letisko pritom ponúka nákladnej doprave viacero výhod. „Nemá obmedzenú nočnú prevádzku a ani kapacitne nie je plne vyťažené,“ dodáva Antonín Kazda.

Nákladným dopravcom prevádzkujúcim nákladné špeciály nahráva aj to, že nízkonákladové spoločnosti, ktoré majú v Bratislave prevahu, svoje lietadlá pre dopravu leteckého nákladu formou dokládky vôbec nevyužívajú.

Na druhej strane však ďalší rozvoj carga v Bratislave by so sebou priniesol i negatíva. „Samozrejme by mohol pritiahnuť nové pracovné miesta a pomôcť jeho rozvoju. Spája sa s ním však aj niekoľko negatívnych faktorov, akými sú napríklad zvýšené zaťaženie priľahlej infraštruktúry, najmä cestnej, a väčšia hluková záťaž okolia. Podstatná časť cargo letov je totiž v skorých ranných a neskorých večerných hodinách,“ dodáva hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.

Súvisiace články