Aj keď to na prvý pohľad nevidno, Slovensko investuje do vedy a výskumu čoraz viac. V roku 2011 šlo z verejných zdrojov do tejto oblasti 285 miliónov eur, čo je trikrát viac, ako v roku 2001. Hlavným ťahúňom sú eurofondy, z ktorých si napríklad univerzity či Slovenská akadémia vied financujú nové výskumné pracoviská. Na rozdiel od diaľničnej výstavby tieto peniaze neprinášajú okamžitý silný impulz pre ekonomiku. Ale o niekoľko rokov môžu. Myslí si to aj Ján Čelko, ktorý je prorektorom Žilinskej univerzity pre vedu a výskum a zároveň dekanom Stavebnej fakulty. Vedecké parky umožnia vznik firiem, ktoré budú využívať výsledky výskumu, hovorí Čelko. Ako príklad uvádza Stredoeurópsky technologický inštitút, ktorý vznikol v spolupráci s univerzitou, a teraz zamestnáva desiatky ľudí vrátane pracovníkov školy.
"Ak sa vysokoškolský pedagóg môže zúčastňovať na špičkovom výskume, zvýši šance svojich študentov v praktickom živote. Už dnes vidíme, koľko zarábajú absolventi fakúlt, na ktorých sa robí špičkový výskum, a čo to znamená napríklad na zaplatených daniach a odvodoch," dopĺňa bývalý minister školstva, dnes analytik inštitútu INEKO Eugen Jurzyca.
Vrátiť by sa podľa neho mohla aj investícia do spoločenských vied, ak by sa napríklad vďaka nej podarilo vyriešiť problémy Rómov.
V dlhodobom horizonte by sa teda štátu mali investované peniaze vrátiť. "Krajiny, ku ktorým vzhliadame, pred 10 -- 15 rokmi veľa investovali do vedy a výskumu," hovorí predseda predstavenstva spoločnosti Neulogy Ivan Štefunko. Slovensko zaostáva v tejto oblasti nielen za západnou Európou, ale aj za ostatnými krajinami V4.
Okrem podfinancovania v posledných rokoch vidí Jurzyca aj ďalšie nedostatky. Napríklad to, že prínos vedy nie je vždy jasný. "Výsledky sú prezentované spôsobom, ktorým verejnosť nerozumie, a teda ich užitočnosť ani nemôže posúdiť," hovorí. Okrem toho je podľa neho potrebné lepšie merať efektívnosť investovaných peňazí. Napríklad hodnotiť výsledky vedcov a vedeckých tímov a na ich základe potom prispôsobiť financovanie.