Martin Baláž, analytik Slovenskej sporiteľne
Inflácia v eurozóne sa minulý rok výrazne spomalila a už dlhšie sa pohybuje pod dvojpercentným cieľom, ktorý má stanovený Európska centrálna banka. Navyše, očakávania inflácie sú aj naďalej veľmi nízke a pohybujú sa len okolo jedného percenta. Ak inflácia zostane na podobných alebo nižších hodnotách aj v nasledujúcich mesiacoch, očakávame, že centrálna banka pristúpi k ďalšiemu uvoľneniu menovej politiky. Môže tak urobiť buď prostredníctvom programu nákupu aktív, alebo zavedením schémy podporujúcej financovanie malých podnikov. Alternatívou je aj ďalšie zníženie úrokových sadzieb. Európska centrálna banka by prostredníctvom týchto nástrojov mala byť schopná zabrániť tomu, aby sa eurozóna skutočne dostala do deflácie.
Tomáš Holinka, analytik Moody’s Analytics
V našom základnom scenári defláciu v eurozóne neočakávame, nepochybne však patrí medzi hlavné riziká na tento rok. V niektorých krajinách, napríklad v Španielsku alebo Portugalsku, by mohlo dôjsť ku krátkodobému poklesu cien, inflačné očakávania pre eurozónu však naďalej ostávajú v kladných číslach. Zatiaľ čo pokračujúce, aj keď krehké a nerovnomerné oživenie v eurozóne súčasne s rastom cien ropy bude v ekonomike vytvárať inflačné tlaky, silné euro spoločne s nízkou spotrebou domácností bude pôsobiť opačne. Trend silného kurzu eura však pravdepodobne vyprchá, keď americká centrálna banka začne obmedzovať svoje nákupy dlhopisov. To totiž povedenie k posilneniu amerického dolára a zvýšeniu importných cien pre eurozónu.
Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers
Keď si odmyslíme úpravy v nepriamych daniach, tak úroveň cenovej hladiny v ekonomike určuje zmena celkového objemu peňazí v reálnej ekonomike. Ten v súčasnosti rastie len minimálne, a aj tento rast navyše prichádza len vďaka pokračujúcemu zadlžovaniu sa jednotlivých vlád. Objem úverov poskytnutých súkromnej sfére sa v novembri prepadol medziročne o ďalších 2,3 percenta, čo je najviac v histórii eurozóny. Pokiaľ bude tento trend pokračovať, priblíženie sa k deflácii nepovažujem za reálne. Preto by sa Európa mala sústrediť skôr na upratovanie vo svojom bankovom sektore, aby banky mohli opäť plniť svoju funkciu. Bolo by to prospešnejšie ako tvrdiť, že bankový sektor je v poriadku, lebo čísla ukazujú jednoznačný opak.
Martin Vlachynský, analytik INESS
Trvalý mierny pokles cien je znakom zdravej ekonomiky. Ľudia sa učia produkovať neustále efektívnejšie a s menšími nákladmi. Kedysi na konštrukcii jedného automobilu museli pracovať desiatky ľudí stovky hodín, dnes ich fabrika vychrlí desaťtisíce. Klesajúce ceny z dôvodu rastu produktivity neznamenajú, že ľudia prestanú tovar kupovať. Vidíme to denne napríklad pri telefónoch, LCD televízoroch či na dovolenkách. Skvelým príkladom je aj v súčasnosti populárna virtuálna mena bitcoin. Jej hodnota vyjadrená v amerických dolároch prudko narástla, respektíve ceny tovarov vyjadrené v bitcoinoch sa prudko prepadli. Zároveň však prišlo aj k veľkému nárastu používania bitcoinu pri transakciách v reálnom svete.