05.09.2014, 00:00

Násilné zvyšovanie platov Slovákom nepomôže, varuje vládu menový fond

Rozširovanie kolektívnych zmlúv môže podľa fondu firmy odradiť od prijímania nových zamestnancov.

Ide o najkritizovanejšiu zmenu vlaňajška. Zníži flexibilitu zamestnávania a donúti firmy k prepúšťaniu – tvrdia už mesiace odborníci. A teraz sa ku kritike pridáva aj Medzinárodný menový fond. Reč je o vynútenom zvyšovaní platov, ktoré môže nariadiť vláda firmám cez takzvané rozšírenie kolektívnej zmluvy. „Opatrenie môže odradiť firmy od prijímania nových zamestnancov. Môže tiež brániť vyrovnaniu nerovnosti medzi regiónmi,“ tvrdí menový fond vo svojej najnovšej správe.

Výnimky podľa Nemecka

Uveďme si príklad, čo sa pre firmy vlastne zmenilo. Zamestnávateľský zväz sa s odborármi dohodne na zvýšení platov, napríklad o päť percent. Avšak s jedným dôvetkom – platiť viac majú podľa ich dohody všetky firmy v sektore. Stačí, aby mali nad 20 zamestnancov. Donedávna takéto pravidlá platili len pre podniky združené vo zväzoch. Po novom to už nebude zohrávať úlohu. V praxi tak môžu zväzy a odbory podnikom nanútiť zvyšovanie miezd bez ohľadu na to, či ich zväz zastupuje, alebo s tým firmy vôbec súhlasia.

„Podniky buď zvýšia ceny svojich produktov, alebo znížia počet zamestnancov pod súčasnú hranicu,“ hovorí o dôsledkoch zmeny analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli. Problém s novinkou môžu mať najmä malé podniky. Ako totiž upozorňuje generálny sekretár Zväzu strojárskeho priemyslu Jozef Hübel, práve ony majú rozrátané každé euro. Ak im niekto nadiktuje zvýšiť mzdy, môžu mať existenčné problémy.

Menový fond nám preto radí, aby sme zvýšili hranicu počtu zamestnancov, od ktorej novinka pre podniky platí. Druhým riešením je podľa neho zaviesť výnimky, aké už dnes fungujú v Nemecku či Taliansku. Napríklad, ak má podnik problémy, hrozí mu hromadné prepúšťanie či bankrot, môže zvýšiť plat zamestnancom menej ako ostatné firmy v odvetví. Okrem toho sa dohodnuté zvyšovanie miezd môže líšiť aj na základe regiónu či produktivity práce v podniku.

A firmy výnimku skutočne využívajú. Svedčia o tom údaje Európskej komisie. Napríklad, kým v roku 2004 bolo v Nemecku evidovaných 70 zmlúv, ktoré sa odchyľovali od štandardov dojednaných v odvetvových zmluvách, v roku 2009 ich už bolo 730, z toho približne 70 percent z nich sa týkalo práve platov.

Zmeny aj pri minimálnej mzde

Ministerstvo práce pod vedením Jána Richtera (Smer-SD), ktoré novinku presadilo, však s kritikou nesúhlasí. „Nemáme obavy z ich negatívneho vplyvu na trh práce,“ tvrdí hovorca rezortu Michal Stuška. Upravovať pravidlá sa nateraz nechystajú.

Okrem úpravy rozširovania zmlúv nám menový fond radí urobiť revíziu aj v otázke minimálnej mzdy. Podľa neho by mala byť výška najnižšieho platu iná podľa regiónov,„aby tak lepšie odrážala premenlivé podmienky na trhu práce“. Ide o zmenu, na ktorú dlhodobo tlačia aj slovenskí odborníci. „Práve v najchudobnejších regiónoch sa dá predpokladať, že by zníženie mzdy viedlo k vytvoreniu väčšieho počtu pracovných miest,“ tvrdí šéf INEKO Peter Goliaš.

Podľa Stušku by zmena skôr ešte viac zvýšila regionálne rozdiely. Rezort sa obáva, že by tak napríklad zamestnanci odchádzali z oblasti, kde by bola menej platená práca.

Súvisiace články