Slovensko sa radí medzi malé otvorené ekonomiky extrémne závislé od vývoja externého prostredia. Vzhľadom na teritoriálnu štruktúru vývozov je pre slovenskú ekonomiku dôležitý najmä vývoj nemeckej ekonomiky.
Nasledujúci graf prináša pohľad na mieru závislosti európskych ekonomík na Nemecku. Mieru závislosti okrem teritoriálnej štruktúry vývozov ovplyvňuje aj miera otvorenosti jednotlivých ekonomík. Podiel vývozov do Nemecka na celkových vývozoch je v Rakúsku (30%) alebo Poľsku (25%) vyšší ako na Slovensku (21%), avšak závislosť týchto ekonomík na Nemecku je nižšia - vďaka väčšiemu vplyvu domáceho prostredia.
Medzi najotvorenejšie ekonomiky EÚ patria Belgicko, Slovensko, Holandsko a Česká republika. Priame vývozy do Nemecka v porovnaní s veľkosťou ekonomiky sú najvyššie v Českej republike (25%), Holandsku (22%) a Maďarsku (21%). Na Slovensku dosahujú úroveň 19% z HDP. Naopak najmenej naviazané na nemeckú ekonomiku sú krajiny juhu Európy - Cyprus (0,2%), Grécko (0,9%) a Španielsko (2,3%), ale aj Veľká Británia (2,0%), či Fínsko (2,7%).
Naviazanosť na nemeckú ekonomiku však môžu zvyšovať aj nepriame vývozy do Nemecka, resp. vývozy do krajín, ktoré sú silno prepojené na nemeckú ekonomiku. To je aj prípad Slovenska, kde vývozy do krajín silne prepojených na nemeckú ekonomiku tvoria až 33% celkových vývozov, resp. 29% z HDP. Priame či nepriame vývozy do Nemecka tak dosahujú približne polovicu veľkosti ekonomiky (HDP). V roku 2012 sa vyvážali zo Slovenska do Nemecka najmä polotovary (60% vývozov), nasledované tovarmi určenými na konečnú spotrebu (31%). Naopak v menšej miere do Nemecka smerovali investičné tovary (9%).
Slovensko je tak citlivé najmä na výkonnosť nemeckého priemyslu. V štruktúre vývozov zo Slovenska do krajín prepojených na Nemecko rovnako dominovali polotovary (v priemere 62%), menší podiel však mali tovary určené na konečnú spotrebu (v priemere 25%), naopak mierne vyšší investičné tovary (v priemere 13%). Výnimku predstavovalo len Holandsko, kde zo Slovenska smerujú najmä spotrebné tovary (64%).
Vzhľadom na vysokú previazanosť slovenskej ekonomiky na Nemecko je tak pre rast slovenskej ekonomiky kľúčová najmä kondícia nemeckého priemyslu. Soft indikátory nemeckého priemyslu v úvode roka príjemne prekvapili a naznačovali skoré zotavenie nemeckej ekonomiky, čo by malo pozitívne vplývať aj na výkonnosť tej slovenskej. V ďalších mesiacoch však prišlo k miernemu schladeniu prvotného optimizmu.
Zložka očakávaní indikátoru Ifo (ktorý historicky najlepšie predpovedá slovenský priemysel) bola vo februári a marci na najvyšších úrovniach od júla 2011 a stále tak naznačovala, že slovenský priemysel by sa mal v úvode roka pozvoľna zotavovať.