16.07.2014, 00:00

Prvý úspech Nokie? Toaletný papier

Nokia premenila šancu, ktorú priniesla globalizácia. A dnes je medzi top značkami.

Príbeh plný zvratov a využitých príležitostí. Tak sa dá v skratke opísať už takmer 150-ročná história spoločnosti Nokia, ktorá sa stala ikonou vo svete mobilných telefónov. Fínska spoločnosť pritom začala ako celulózka, pod ktorú patrili dve menšie fabriky.

Na čele od začiatku
Už s prvým biznis plánom Nokia bodovala. Jej zakladateľom – Frederikovi Idestamovi a Leovi Mechelinovi – sa podarilo v priebehu niekoľkých dekád vybudovať z malej spoločnosti na výrobu papiera jedného z popredných hráčov na európskom trhu.

Aj v tejto oblasti dokázala zaujať inovatívnosťou. Ako jedna z prvých priniesla napríklad trojvrstvový toaletný papier. Fínska firma sa však na dnešnú Nokiu začala podobať až v roku 1967. „Dnešná podoba Nokie je výsledkom fúzie Idestamovej Nokie, fínskeho výrobcu gumených výrobkov a fínskeho výrobcu kabeláže, ktorá sa vtedy uskutočnila. Nová Nokia Corporation mala päť oblastí podnikania – guma, káble, lesníctvo, elektronika a elektrické generátory,“ pripomína analytik Capital Markets Lukáš Lóci.

Aj keď sa spoločnosť postupne vo veľkom púšťala do výroby rôznych produktov od papiernictva, cez chemikálie či hliník až po roboty, prvý šéf novej korporácie videl najväčší potenciál v elektronike.

Jadro na počiatku telekomunikácií
Bjorn Westerlund podporoval v šesťdesiatych rokoch elektronickú divíziu, ktorá bola predchodcom najznámejšieho biznisu Nokie – mobilných telefónov.

Na začiatku však tomu nič nenasvedčovalo. Fínska technika totiž sprvoti našla uplatnenie pri sledovaní činnosti v jadrových elektrárňach. Vytvorenie korporácie však začalo postupne prinášať ovocie v podobe ziskov a Nokia preto zmenila svoju stratégiu. Hlavne v 80. rokoch začala vo veľkom skupovať menšie firmy po celej Európe. Výsledkom bolo napríklad to, že sa zaradila medzi najväčších výrobcov televízorov a počítačov na starom kontinente. Zákazky zo strany štátu a armády, ktoré mali zlepšiť prepojenie verejných zložiek, priniesli Nokii skúsenosti s telekomunikáciami. Tie neskôr vo veľkom zúročila.

V roku 1981 napríklad stála pri zrode prvej plne automatizovanej mobilnej siete NMT, a bola priekopníkom vo výrobe autotelefónov. Na poli mobilov sa však neskôr presadila hlavne vďaka niekoľkým fenoménom 80. rokov. „Deregulácia a reformy v oblasti technológií hrali svoju úlohu pri našom úspechu. Deregulácia telekomunikácií v Európe v závere tejto dekády stimulovala konkurenciu a podporila spotrebu,“ vyhlásila Nokia.

Svoj boom navyše zažívala globalizácia a s tým súvisiace prepájanie trhov. To pomohlo Fínom v ešte väčšej expanzii.

Oneskorený štart
Na začiatku 90. rokov minulého storočia však prišiel veľký zlom. Krajiny OECD sa ocitli v najväčšej kríze od konca druhej svetovej vojny. Ekonomika Fínska sa prepadla o desatinu a nezamestnanosť v krajine atakovala hranicu 20 percent. Fínskemu koncernu sa podlomili kolená. „Nokia skoro zbankrotovala. Hlavným dôvodom bola príliš ambiciózna a nákladná akvizičná stratégia,“ hovorí analytik Ari Hyytinen z Výskumného inštitútu pre fínsku ekonomiku.

Vtedy sa hovorilo, že by spoločnosť mohol prevziať Ericsson či Siemens. Stop týmto úvahám urobil Jorma Ollila, ktorý šéfoval Nokii počas poslednej dekády minulého storočia. Rozpredal všetky divízie, ktoré nesúviseli s technológiami a Nokiu úzko špecializoval. Spustením výroby prvého masovo produkovaného mobilu pre siete GSM s označením Nokia 1011 sa spustila najúspešnejšia éra v histórii spoločnosti. A tá trvala nasledujúcich dvadsať rokov.



Postreh Jakuba Medela, editora HN: Nokia a mobily. Zlyhanie či evolúcia?
Tento rok sa fínska spoločnosť Nokia definitívne vzdala svojej obrej divízie mobilných zariadení a predala ju americkému Microsoftu. Experti sa nechali počuť, že Nokia to s mobilmi a hlavne smartfónmi jednoducho nezvládla a neudržala krok s konkurenciou. Pri pohľade do histórie však krok Nokie až tak neprekvapuje a za zlyhaním možno vidieť posun vpred.

Firma už od počiatku bola na čele trendov a prešla mnohými premenami svojho biznisu. Smerom k inovácii. Založenie celulózky bolo na úplnom začiatku expanzie drevárskeho a papiernického priemyslu na severe Európy. O niekoľko desiatok rokov sa fínska firma dostala do čela vývoja telekomunikačných technológií a stála pri zrode prvej plne automatizovanej siete pre mobilnú komunikáciu NMT.

Nehovoriac o prvom masovo vyrábanom mobile pre GSM siete. Viac ako desať rokov bola na čele predaja mobilov vo svete. Aby dosiahla tento cieľ, neváhala pred viac ako 20 rokmi rozpredať divízie, ktoré nesúviseli s telekomunikáciami. Na trhu s mobilmi pritom prestala hrať prím len pred dvoma rokmi. Vtedy ju predbehol Samsung. Avšak napriek tomu, že vo svete sa má predávať čoraz viac smartfónov či tabletov, konkurencia na tomto poli sa poriadne zostrila. A permanentne stláča marže smerom nadol.

Čo urobila Nokia? Vzdala sa boja o trh s klesajúcimi maržami s „odstupným“ za viac ako sedem miliárd dolárov. A vrhla sa na biznis s vyspelými komunikačnými sieťami, lokalizáciou a inovatívnymi počítačovými technológiami. Či sa ďalší z mnohých prerodov spoločnosti nakoniec úspešne zavŕši novým obdobím rastu, je zatiaľ otázne. Analytické spoločnosti však vidia, že marže porastú v nových technológiách, ako je napríklad „internet vecí“, ktorý prepája veci bežnej potreby a umožňuje používateľom mať ich ľahko „pod palcom“ aj zo vzdialenejších miest.