17.06.2015, 00:00

Bratislava bez kamiónov. Projekt ide do finále

Štát ukončil prvé kolo verejného obstarávania. Do ďalšieho súboja posúva štyri firmy.

Bratislava bez kamiónov. Projekt ide do finále

Najväčší infraštruktúrny projekt Bratislavy a okolia sa posunul do druhého kola. Štát podľa zdrojov HN v pondelok informoval štyroch finalistov, ktorí sa uchádzajú o výstavbu obchvatu Bratislavy za približne štyri miliardy eur, o úspešnosti ich ponúk. Podľa neoverených informácií sa o najdrahšiu verejno-súkromnú zákazku (PPP) pobije francúzska spoločnosť Vinci, rakúske firmy Strabag a Porr a nemecký Hochtief. „Potvrdzujem, že naša firma postúpila z prvého kola. O ďalších úspešných uchádzačoch nemáme žiadne informácie,“ vyjadril sa hovorca spoločnosti Hochtief CZ Michal Talián. Strabag aj Eurovia SK, ktorá spadá do koncernu Vinci, odmietli komentovať informáciu. Spoločnosť Porr do uzávierky neposlala žiadnu reakciu. Vyjadriť sa nechcelo ani ministerstvo dopravy.

Obchvat prinesie odľahčenie

Súčasná dopravná špička v ranných a poobedných hodinách je alarmujúca. Autá stoja aj desiatky minút v zápchach. Práve túto situáciu by mala pomôcť vyriešiť výstavba nultého obchvatu Bratislavy. Bývalý poradca premiérky Ivety Radičovej a súčasný riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej ho nevedel vyčísliť. Vyzdvihol však, že časť obchvatu D4 a rýchlostnej cesty smerom na Dunajskú Stredu R7 sa realizujú spolu. „Ide o veľmi správne rozhodnutie. Práve vtedy bude to odbremenenie najväčšie. Uvoľní sa celý ranný aj poobedňajší nápor od juhu v smere do Bratislavy, čo bude mať významný dosah na kvalitu života ľudí,“ skonštatoval Matej. Odhadol, že obchvat by mohol urýchliť cestovanie až o 15 minút.

Nevyhnutnosť výstavby obchvatu vyzdvihol aj bývalý investičný riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Juraj Čermák. „Bratislava je jedno z mála hlavných miest, ktoré nemá svoj obchvat,“ povedal Čermák. Obchvat by mal pomôcť hlavne prístavnému mostu, ktorý dnes trpí najviac. Čermák si myslí, že vďaka nemu zmizne z Bratislavy najmenej 9 percent nákladnej tranzitnej dopravy. V zlepšenie dúfajú aj autodopravcovia. „Výstavba obchvatu určite zefektívni doručovanie našich zásielok medzi mestskými časťami Bratislavy a, samozrejme, do okolitých miest a obcí,“ vyjadrila sa asistentka obchodu spoločnosti Geis SK Lenka Hrnčiarová.

PPP je v poriadku

Obchvat Bratislavy bude len druhým projektom v histórii Slovenska, ktorý postavíme cez takzvané verejno-súkromné partnerstvo, známe aj pod skratkou PPP (PublicPrivatePartnership). Prvým bol úsek R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami, ku ktorému patril aj severný obchvat Banskej Bystrice. Úsek bol kritizovaný za predražené financovanie. Podľa Juraja Čermáka však v prípade obchvatu Bratislavy štát nemal inú možnosť. „Štát nemá na to, aby to pokryl zo štátneho rozpočtu a Bratislava nemá nárok na eurofondy,“ pripomenul Čermák. Spôsob financovania PPP hodnotí pozitívne aj Ondrej Matej. Výhodu vidí, okrem iného, v tom, že sa silné firmy pobijú o zákazku, čo zníži jej konečnú cenu. „Hornú hranicu by som odhadoval na 3,3 až 3,5 miliardy eur,“ povedal Matej. Pripomeňme, že celková odhadovaná cena vrátane financovania projektu je na úrovni 4 miliardy eur. Štát chce spustiť výstavbu už budúci rok. Dokončenie kľúčovej stavby bratislavského regiónu je naplánované na rok 2019.

Kľúčové diaľničné úseky

Úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala

Kľúčový úsek diaľnice D1, ktorého súčasťou je aj najdlhší tunel na Slovensku s dĺžkou takmer 7,5 kilometra. Projekt priklepli taliansko-slovenskému združeniu Salini Impregilo-Dúha. Minulý týždeň minister dopravy Ján Počiatek otváral razenie tunela. Úsek by mal byť hotový v roku 2019 a za necelých 410 miliónov eur.

Úsek D1 Prešov, západ – Prešov, juh

Diaľničný obchvat, ktorého obstarávanie štát ešte len rozbieha, povedie okolo Prešova a bude merať osem kilometrov. Predpokladaná cena je takmer 370 miliónov eur. Úsek by mal byť hotový v roku 2019.

Úsek D1 Turany – Hubová

Ide o najproblematickejší úsek spojnice Bratislavy a Košíc. Keďže povedie chráneným územím, problémy sa vyskytli najmä pri trase samotnej cesty. Keď sa napokon štát dohodol s ochranármi, výstavbu prekazil zosuv pôdy. Momentálne úsek opäť posudzujú. Počiatek dúfa, že celá D1 bude hotová v roku 2019.

Súvisiace články

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.