Dôležité je, aké opatrenia na podporu rastu vláda nakoniec ponúkne. Nemá veľa možností. Hrozí tak, že to bude zbytočné plytvanie verejnými zdrojmi či eurofondmi.
Ministerstvo financií v rozpočte na budúci rok ráta s deficitom 2,9 percenta, čo je oproti pôvodným plánom nárast o 0,3 percenta. Znamená to, že budeme konsolidovať pomalšie?
Rozhodne to znamená spomalenie konsolidácie. Je to dôkaz, že vláda nie je schopná efektívne škrtať verejné výdavky, a tak pristupuje k takýmto krokom. Či už však zvýšenie deficitu je alebo nie je, dôležitá je aj otázka, ako vlastne bude chcieť vláda budúci rok konsolidovať.
Vláda sa chce v budúcom roku zamerať najmä na rast ekonomiky.
Spomalenie konsolidácie by sa nemalo ospravedlňovať rastom. Tu takýto argument neobstojí. Okrem toho, podporovať rast plánuje ministerstvo financií čiastočne aj z eurofondov. Už teraz sa však ukazuje, že my eurofondy poriadne čerpať nevieme. Okrem toho je dôležité aj to, aké opatrenia na podporu rastu vláda nakoniec ponúkne. Nemá veľa možností. Hrozí tak, že to bude zbytočné plytvanie verejnými zdrojmi či eurofondmi.
Čiže by to mohlo mať opačný účinok, ako vláda plánuje?
V prvom rade bude dôležité, či nám takýto plán schváli Európska komisia, tá totiž bude na jeseň rozpočet schvaľovať. Taktiež je otázne, ako tento plán budú vnímať finanční investori. V krátkodobom horizonte to nemusí byť veľký problém. Dôležité je, ako to ovplyvní dlhodobý horizont a či sa tento zámer skutočne podarí. Omnoho dôležitejšie je však, či sa nám podarí udržať pod kontrolou dlh verejných financií.
V rozpočte je na budúci rok naplánovaný dlh verejných financií 56,9 percenta.
Už prekročenie 55 percent je pre nás problém. Vtedy sa nám totiž aktivuje takzvaná dlhová brzda. V takom prípade je prvým opatrením viazanie výdavkov, a to o tri percentá. Čo bude mať v konečnom dôsledku tiež dosah na naše financie.