02.10.2013, 23:58

Západ funguje aj bez minimálnej mzdy

Dokážu sa dohodnúť aj bez toho, aby im štát prikázal minimálnu mzdu. Takýto systém funguje v mnohých vyspelých krajinách Európy. V Nemecku či v škandinávskych štátoch tak chránia zamestnancov silné kolektívne zmluvy, ktoré im zaručia aj dobrý plat. Zákon v týchto krajinách preto neurčuje najmenší možný plat tak, ako u nás.

„Napriek tomu nie je možné legálne zamestnať človeka za dve eurá na deň,“ upozorňuje šéf Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník. Na Slovensku podľa neho chýba kvalitnejší sociálny dialóg medzi zamestnávateľmi a odborármi, naše kolektívne zmluvy sú slabšie.

 

Majú nízku nezamestnanosť

Ak by teda u nás minimálny plat nebol, podľa analytika spoločnosti Next Finance Jiří Cihlářa by Slováci museli viac bojovať o svoje platy. „Riziko je najmä u zamestnancov, ktorí sú platení podľa tabuľkovej minimálnej mzdy.“ U nás sú podľa tabuliek ohodnotení napríklad zamestnanci vo verejnej správe. Pracovník dostáva mesačne určitý násobok zákonom stanoveného najmenšieho platu. A čím táto mzda rastie rýchlejšie, tým viac dostávajú ľudia na výplatnej páske.

Z členských krajín Európskej únie pritom až osem krajín neprikazuje zamestnávateľom minimum priamo v zákone. „Zaujímavé je, že minimálnu mzdu nenájdeme ani v krajinách s nižšou nezamestnanosťou,“ poznamenal Cihlář.

Na druhej strane, v západnej Európe možno nájsť aj vyspelé krajiny, ktoré sú k zamestnancom v porovnaní so Slovenskom poriadne štedré. Na čele je Luxembursko, kde človek nevstane ráno do práce, ak mu na účte nepípne aspoň 1801 eur mesačne. Našinec však musí s obdivom pozerať aj na minimum v krajinách ako Holandsko, Írsko či Belgicko, kde sa pohybuje blízko hranice 1500 eur.

 

Sú aj výnimky

Vyššie minimum než u nás majú napríklad aj v Chorvátsku. Najnovší člen Európskej únie prikazuje firmám najnižší plat vo výške 374 eur. Faktom však je aj to, že krajina bojuje s obrovskou nezamestnanosťou. Podľa najnovších údajov z mája je bez zamestnania takmer každý piaty Chorvát, ktorý by mohol pracovať.

Ani zákonom prikázaná mzda však v Európe nemusí byť pevná. Príkladom je Francúzsko, kde štát prikazuje minimum 1426 eur. „Čašníci však zarábajú menej, pretože k platom dostávajú aj prepitné,“ vysvetľuje Páleník.

Podľa odborníka nie je pravda, že investori sa v Európe rozhodujú o vytvorení nového podniku v danej krajine podľa výšky minimálnej mzdy.

„Ak by sa už mal investor rozhodovať podľa platu, tak ide radšej do Číny,“ poznamenal Páleník.