Vyplýva to zo štúdie Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI). Podľa neho je u nás iba 8,3 percenta obyvateľstva s najnižším vzdelaním. Na porovnanie, podľa údajov z Eurostatu obstálo v tomto ukazovateli lepšie už len Lotyšsko a Česko. Na druhej strane, Slovensko je po Rumunsku druhé najhoršie z hľadiska uplatnenia takto vzdelaných ľudí na trhu práce. „Ide o sociálne vylúčené spoločenstvá, ktorých uplatnenie na trhu práce sťažuje aj diskriminácia a zlé sociálne zázemie,“ vysvetľuje riaditeľ pre výskum CELSI Martin Kahanec.
Chýba motivácia
Podľa analytikov možným vysvetlením, prečo majú nízkokvalifikovaní ľudia práve na Slovensku väčší problém zamestnať sa ako v zahraničí, spočíva v tom, že ich je pomerne málo. „Keď firmy prijímajú zamestnancov, majú dostatočný počet ľudí s lepším vzdelaním, medzi ktorými si môžu vyberať,“ hovorí analytička Mária Valachyová zo Slovenskej sporiteľne.
Ak sa na to pozrieme z hľadiska regionálnych rozdielov vo finančných možnostiach ľudí, príčinou je aj chýbajúca motivácia prijať slabšie platenú prácu. Významným faktorom je tiež vzdelávací systém.
„Ten nepomáha ľuďom prekonávať ťažkosti pri začleňovaní sa do trhu práce, ale naopak, vymedzuje istú skupinu ľudí s minimálnymi šancami,“ myslí si Kahanec. V praxi to znamená, že ľudia zo sociálne slabších rodín sa len ťažko presadia voči kolegom aspoň so stredným vzdelaním a napokon z trhu práce rezignujú.
Pomohli by úľavy od štátu
Na praktickú prípravu na konkrétne zamestnanie apeluje viacero odborníkov. Takýto typ vzdelávania podľa prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie Libora Vozára na Slovensku chýba. „Štát by mal podporiť zamestnávateľov, aby do práce prijímali najmä mladých nízkovzdelaných ľudí, a tí by potom v skorom veku mohli získať pracovné návyky,“ dodáva Vozár. Už dlhší čas sa odporúča predĺžiť aj povinnú školskú dochádzku, ktorá by mohla zlepšiť štatistiky. Kľúčovým opatrením by však mohla byť trvalá odvodová úľava pre nízke príjmy, spresňuje Ján Dinga z INESS. Zamestnávateľom by tak bežne klesli mzdové náklady, zamestnancom zasa stúpli čisté príjmy a zlepšila by sa chuť pracovať aj zamestnávať, potvrdzuje Dinga.