Hľadáte recept na škrty? Len v dávkach máte voľné stovky miliónov eur. Takýto odkaz posielajú vláde odborníci. Stačila by jediná úprava – nevyplácať napríklad podporu rodinám plošne, ale podľa príjmu. „Vyplácanie prídavkov rodinám, ktoré od nich nie sú existenčne závislé, je luxusom, ktorý si Slovensko v čase rekordného dlhu nemôže dovoliť,“ vysvetlil analytik inštitútu INESS Ján Dinga. Ročne totiž štát na podporu rodín míňa približne 700 miliónov eur. Ako pritom upozorňuje Dinga, mohlo by to byť o 300 miliónov menej. A to len pri obmedzení niekoľkých dávok.
Škrtať treba
Medzi nimi sú najmä prídavky na dieťa, rodičovský príspevok, ale aj príspevok pri narodení dieťaťa. Pri každom z nich je podľa neho priestor na úspory rádovo v desiatkach miliónov eur. Súhlasí s ním aj riaditeľ INEKO Peter Goliaš. Ten však upriamuje pozornosť ešte na jednu štátnu podporu – daňový bonus. Ten teraz dostávajú rodičia do 18 rokov veku dieťaťa, prípadne kým nedoštuduje na vysokej škole.
Problémom je však jedno rozhodnutie – od ktorej hranice sú rodičia už vysokopríjmoví. Jedným z možných riešení by bolo podľa analytika Nadácie F. A. Hayeka priškrtiť poberanie dávok pri hranice štvornásobku rodinného minima. „Došlo by tak k zvýšeniu adresnosti sociálnych dávok.“
Príjem však môže byť pre škrty v sociálnom systéme jediným kritériom. Druhým, ktorý pripadá do úvahy, je podľa ekonómov vek dieťaťa. V tomto prípade by podľa Púchleho mohlo byť hranicou napríklad ukončenie povinnej školskej dochádzky či dosiahnutie plnoletosti.
Šetrenie, ktoré nespomaľuje rast
Aj takéto zmeny pritom boli ešte pred pár mesiacmi v hre. Vo východiskách rozpočtu práve zadresnenie sociálneho systému označil minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) za jednu z priorít.
V súčasnosti sa situácia zvrtla. Ministerstvo práce tvrdí, že na lepšie prideľovanie dávok nemá údaje. Premiér Robert Fico zas odkazuje, že ak by dodržali záväzok a nesiahli by na nižšie príjmové skupiny, ušetrili by maximálne 30 miliónov eur.
Odborníci sú z obratu sklamaní. „Podoba štátnej podpory rodiny bude vždy utváraná politicko-spoločenskou dohodou. Je však dôležité, aby táto podpora bola adresná a v rámci možností štátneho rozpočtu,“ hovorí Dinga. Vláda by mala podľa neho svoje rozhodnutie ešte prehodnotiť. Systém štátnej sociálnej podpory potrebuje totiž jasné stanovenie hraníc.
V takom prípade by bol pre štát udržateľnejší. Pozitívne zmeny by však rozpočet pocítil aj v krátkodobom horizonte. Podľa poslednej daňovej prognózy bude Slovensku v budúcom roku chýbať takmer miliarda eur, pričom dvíhanie daní Ficov kabinet neustále odmieta. Práve dávky by tak preňho mohli byť pomerne ľahkým nástrojom, ako konsolidovať.
Okrem toho by takto nastavené škrty uchránili od ďalšieho spomalenia našu ekonomiku. Zmeny v daniach, odvodoch, ale aj plošné znižovanie výdavkov, totiž rast Slovenska výrazne brzdí.