20.08.2013, 00:00

Kmotrík nahneval architektov

Súťaž. Projekt na výstavbu národného štadióna mohol byť podľa nich lacnejší.

Štát dá na výstavbu národného futbalového štadióna do roku 2017 dvadsaťsedem miliónov eur, no aj tak nemôže hovoriť do toho, ako bude vyzerať. Ľudia sa zároveň nemajú šancu dozvedieť, či by súťaž nepriniesla nižšie ceny. Takáto kritika vyšla zo strany architektov. Vyčítajú vláde, že na architektonický návrh neurobila verejnú súťaž. „S ohľadom na hodnotu služby projektových prác je obídenie súťaže návrhov aj v prípade, ak je investorom privátny sektor, v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, pokiaľ štát na tejto investícii participuje,“ napísala Slovenská komora architektov v otvorenom liste rezortu školstva. Podľa komory totiž nie je jedno, aká je cena stavby, dôležité je aj jej umiestnenie a samotné stavebné riešenie „Architektonická súťaž mohla vygenerovať nižšie ceny,“ tvrdí prezident komory Imrich Pleidel.

Nesúhlasí ani hlavná architektka
Ku kritikom sa pridáva aj hlavná architektka mesta Bratislava Ingrid Konrad. „Nepoznám mesto v Európe, ktoré by zadalo alebo umožnilo takýto druh stavby bez súťaže návrhov, ktoré priniesli vždy nový pohľad na problematiku, najmä z hľadiska polohy štadióna ako mestského štadióna, ktorý nestojí na zelenej lúke za mestom, ale má byť integrovaný do mestského prostredia,“ uviedla. Pripomína pri tom, že ani pri bratislavskom zimnom štadióne nebola architektonická súťaž a doteraz hlavné mesto ťažia kvôli tomuto projektu vysoké dlhy.

Ivan Kmotrík ako investor projektu, ktorý má zaplatiť 60 percent z odhadovaných nákladov, však kritiku odmieta. „Na súťaž nebol čas a my sme vybrali architekta, ktorý je najlacnejší. Ak by sa aj prihlásilo dvesto architektov, i tak by sme vybrali toho najlacnejšieho,“ uviedol pre HN. Autorom projektu národného štadióna je pritom Kmotríkov kamarát, architekt Karol Kállay. To, že súťaž mohla priniesť nižšie ceny, odmieta. „To sú úplne hlúposti, čo hovoria. Nech prídu k nám do ateliéru a povedia, v čom to my máme drahé,“ povedal v rozhovore pre HN.

 

Česká Slávia ako príklad
Komora architektov však ukazuje na prípad českej Slávie. Tá bez podpory zo štátu postavila porovnateľný štadión s kapacitou 21-tisíc divákov, hotelom a nákupnou pasážou. Výsledná cena pritom predstavovala len 40 miliónov eur. Okrem toho komora architektov pripúšťa aj možnosť, že štát nakoniec zafinancuje i samotný architektonický projekt, na ktorý súťaž neprebehla. Nejde pritom o malú sumu. „Náklady na projekčné práce pri takýchto veľkých projektoch predstavujú dve percentá z celkovej výšky investície. V tomto prípade to môže byť až 1,4 milióna eur,“ hovorí Pleidel. Navyše investor si môže po dokončení projektu odpisovať investície, kam sa spravidla započítavajú tiež náklady na projekčné práce. „Ak mu štát prispeje na celú investíciu, tak nepriamo vlastne vydotuje náklady aj na tie projektové práce,“ myslí si Pleidel.

Kmotrík však tvrdí, že nič také sa nestane. „Štátna dotácia sa na architektonické práce používať nebude, to hradím len ja,“ hovorí. Rezort školstva v tom má taktiež jasno. Peniaze išli z vlastného vrecka investora a súťaž preto nemusel robiť. „Súkromný investor nie je viazaný právnymi predpismi o verejnom obstarávaní,“ uviedlo hovorca Michal Kaliňák. Komora architektov však tvrdí, že štát mal túto skutočnosť zvážiť už pred vstupom do projektu. „Keby investor pokračoval v projekte s vlastnými financiami, je to v poriadku, ale keď došlo k poskytnutiu dotácie, štát si mal určiť podmienky,“ dodáva Pleidel.