Malé firmy by mohli v blízkej budúcnosti dostať od štátu pomocnú ruku. A to s platením daní. Ministerstvo financií prichádza s návrhom, podľa ktorého by menšie podniky mohli odvádzať DPH až po tom, čo reálne dostanú peniaze za predaný tovar či službu. Čiže pokiaľ im objednávateľ nezaplatí faktúru, podnik nemusí platiť ani štátu, tak ako je to dnes. Ide o jednu alternatívu zo zmien, ktorú predstavil rezort financií vo svojej analýze. „Predpokladáme však, že k prvým zmenám by mohlo dôjsť od roku 2016,“ konkretizuje realizáciu tlačový odbor.
Podnikatelia túto iniciatívu vítajú. Šéf stavebnej firmy WTEW – STAV Tibor Weisser však upozorňuje, že sa tým problém neplatenia faktúr nevyrieši úplne. „Lepšie by bolo, keby štát radšej pritlačil na tie firmy, ktoré neplatia DPH vôbec,“ konštatuje.
Tri alternatívy
Analýza zvažuje tri alternatívy. Podľa prvej, že by firmy platili daň štátu až po prijatí platby od odberateľa. Ten by si rovnako mohol uplatniť odpočet dane až po uhradení faktúry. Podľa výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska Róberta Kičinu by práve takýto režim mohol pomôcť vyriešiť platobnú disciplínu odberateľov. „Mohla by zlepšiť finančnú situáciu v podnikoch, ktoré často nie vlastnou vinou čakajú na úhradu za dodané tovary a poskytnuté služby neprimerane dlho,“ uviedol. A práve to v súčasnosti spôsobuje podnikateľom niekedy až existenčné problémy, pretože DPH musia štátu zaplatiť tak či tak. Z vlastných zdrojov. A tak im nezostanú prostriedky na ďalšie investovanie.
Táto alternatíva je podľa Kičinu najvýhodnejšia aj pre štát. V prvom roku zavedenia by mohol totiž ušetriť až 11,2 milióna eur v rámci štátneho rozpočtu. „Daňová povinnosť, ktorá vznikne podnikateľovi až po zaplatení faktúry od odberateľa, je prirodzená a omnoho lacnejšia, pretože podnikateľ nemusí zháňať peniaze z vlastných zdrojov,“ zhodnotil analytik INESS Radovan Ďurana.
Ministerstvo financií však pripravilo okrem odloženej platby DPH aj ďalšie dve alternatívy, ako by mali malé a stredné firmy odvádzať štátu DPH. Druhá ráta s tým, že by sa DPH odvádzala tak ako doteraz, teda na konci zúčtovacieho obdobia, podľa tretej by sa odvádzala iba za niektoré transakcie. Všetky tri alternatívy sa pritom týkajú malých podnikateľov s ročným obratom do 75-tisíc eur a stredných podnikateľov s obratom do 100-tisíc eur.
Vyššia administratívna záťaž
Riziko nových pravidiel vidí Kičina v administratívnej záťaži podnikov. „Systém treba nastaviť tak, aby si firmy nemuseli rozdeľovať svojich obchodných partnerov do dvoch kategórií – v špeciálnom a starom režime,“ uviedol. Istou nevýhodou podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa je, že nové pravidlá by sa dotkli aj finančnej správy, ktorá taktiež bude musieť prejsť zmenami softvérov či preškolením kontrolórov. „Zvýši sa aj náročnosť výkonu daňovej kontroly a predĺži sa čas jej trvania,“ uviedol Pánis.
Zmeny v platení DPH ohlásila vládna strana Smer-SD ešte v lete v rámci balíčka sociálnych opatrení. Odvtedy už presadila rôzne výhody pre ľudí s nižšími príjmami, nezamestnaných, dôchodcov a študentov, ako napríklad vlaky zadarmo, ktoré mohli byť podľa Kičinu politickým marketingom. „To, že systém platenia DPH nevyhovuje a vyčerpáva najmä malých podnikateľov, ktorí nemajú dostatočné finančné rezervy, nie je nová myšlienka. Hovorilo sa o nej ešte v súvislosti s krízou v roku 2008, keď sa zásadne zhoršila platobná disciplína,“ uviedol Kičina. Dodal však, že je rád, že v konečnom dôsledku došiel rad aj na ňu.