23.01.2014, 00:00

Obce dali stop rozvoju. A ušetrili milióny

Financie. Samosprávy vlani vynaložili na investície výrazne menej ako v roku 2012.

Obec Abramová zo Žilinského kraja vlani vo veľkom šetrila. Míňala len na to najzákladnejšie fungovanie a odložila všetky dôležité investície. „Zaplatili sme za energie a za odhŕňanie snehu,“ povedal jej starosta Milan Černák.

Dôvod bol jednoduchý – podobne ako tisícky ďalších obcí mala od vlády naordinované škrty plus sa snažila odložiť si nejaké peniaze navyše na nutné opravy v tomto roku. Nejde pritom na Slovensku o ojedinelý scenár. Práve investície vo veľkom zamrzli aj v stovkách ďalších miest a obcí na Slovensku. Podľa údajov, ktoré zverejnila spoločnosť Slovak Credit Bureau ku koncu vlaňajšieho septembra samosprávy na svoj rozvoj minuli o 14 percent menej ako v roku 2012.

 

 

Víťazom je Žilina

Väčšina samospráv však vlani peniaze míňala len na to najpotrebnejšie. Krajom, v ktorom bolo sekanie týchto výdavkov najvýraznejšie, bol práve spomínaný Žilinský. Tamojšie obce medziročne ušetrili približne 15 miliónov eur.

„Vláda im povedala, aby šetrili. A tak mali na výber – buď sa na rok vzdajú investícií, alebo budú prepúšťať,“ zdôvodňuje pokles prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. V praxi tak mali obmedziť prioritne výdavky na mzdy a bežné fungovanie.

To, že v konečnom dôsledku išli cestou menšieho rozvoja, má podľa odborníkov riziká. Ako upozorňuje analytik INESS Ján Dinga, ak obec neinvestuje do opravy zatekajúcej strechy, jej následné poškodenie a nutná rekonštrukcia budú oveľa nákladnejšie.

 

Dôležitý rok

Na druhej strane je práve hospodárenie samospráv za vlaňajšok dôležité pre verejné financie. Ak sa totiž Slovensko chce vyhnúť sankciám z Bruselu, musí stlačiť deficit pod tri percentá výkonu ekonomiky. Samotnému štátu sa to zatiaľ podarilo, pre konečný výsledok však bude kľúčové výsledné hospodárenie miest. Ministerstvo financií je vo vyjadreniach zatiaľ opatrné. „V súčasnosti nie sú k dispozícii kompletné údaje o hospodárení samospráv v minulom roku, preto by bolo predčasné sa k vašim otázkam vyjadrovať,“ odkázala hovorkyňa Alexandra Gogová.

Ohroziť tieto plány môžu tie samosprávy, ktorým sa škrty nepodarilo dodržať. Medzi nimi vyčnievajú tie z Bratislavského kraja. Oproti vlaňajšku ich výdavky vzrástli o viac ako 17 percent. Medzi ne patrí aj obec Lozorno, ktorá vlani preinvestovala viac ako pol milióna. Podľa starostu Ľubomíra Húbeka si totiž obec naplánovala napríklad výstavbu materskej školy. „V čase, keď sme to plánovali a vybavovali úver, ešte sme nevedeli, že sa vláda a združenie miest dohodnú na šetrení,“ objasňuje dôvody Húbek. Napriek tomu však tvrdí, že konečný rozpočet zakončí obec s prebytkom.

Na tento rok by sa výrazné škrtenie výdavkov malo skončiť. Štát im, naopak, zvýšil príjmy. A to konkrétne z podielových daní, ktoré sú ich najdôležitejším príjmom. Z vyzbieranej dane z príjmu fyzických osôb im namiesto 65 uvoľní 67 percent. Podľa predsedu Združenia miest a obcí Jozefa Dvonča sa však väčšine samospráv vďaka zvýšeniu podielových daní podarí pokryť len vyššie mzdy úradníkov a učiteľov.