Ešte pred pár mesiacmi sa zdalo, že to najhoršie má Slovensko už za sebou. Po dvoch veľkých úsporných balíčkoch mala prísť nielen pre ľudí a firmy, ale tiež ekonomiku ako celok, úľava. Teraz je všetko inak. Vláde chýba pre pomalšiu ekonomiku miliarda eur na ďalšie stlačenie deficitu. A na rane je v krátkom čase na dosah ďalší veľký úsporný balík. Ten, na rozdiel od svojich predchodcov, bude mať o niečo sťaženú situáciu.
Siahnuť na dávky – zakázané
Vláda už siahla na nepriame dane, teda DPH aj spotrebné dane. Ísť preto tou cestou v čase prepadávajúcej sa spotreby by mohlo priniesť viac strát ako osohu. Rovnako sa už pomaly vyčerpali možnosti aj na strane daní priamych. Firmy, aj ľudia s vyššími príjmami, už majú svoju vyššiu sadzbu od začiatku tohto roka.
Preto by mali na rad prísť škrty cielené. Ako jedno z možných opatrení ich pred časom uviedol aj riaditeľ INEKO Peter Goliaš. „Adresnejšie vyplácať sociálne dávky najmä v rodinnej politike tak, aby ich nedostávali ľudia, ktorí na ne nie sú odkázaní,“ spresnil Goliaš.
Pôvodne sa s nimi aj počítalo, ale nakoniec premiér Robert Fico (Smer-SD) konštatoval, že úspory by boli minimálne. V preklade, žiadne výrazne škrty nebudú.
Vláda sa tak zatiaľ aspoň čiastočne spolieha na ESO, teda na reformu verejnej správy. Tá však zrejme stačiť nebude. Preto odborníci poslali vláde hneď niekoľko ďalších odporúčaní – pozrite sa na štátne podniky, ktoré by sa dali sprivatizovať.
V súčasnosti je tak v hre najmä predaj štátneho podielu v Slovak Telekome. Tieto peniaze však deficitu nepomôžu, vláda ich zrejme použije na vyvlastnenie súkromných zdravotných spoločností.
Dane – nie, zatiaľ
A tak zostáva len ďalšie dvíhanie daní. Tomu zatiaľ dávajú čelní predstavitelia ľavicovej vlády stop. Hoci by sa mohlo zdať, že Ficov kabinet sa ocitol v takmer neriešiteľnej situácii, nebudú to robiť úplne tak. Zatiaľ sa totiž vláda upriamuje na jeden základný záväzok voči Bruselu – stlačiť deficit pod tri percentá v tomto roku. O otázkach budúcnosti je otvorená diskusiám. Má tak na dosah jednoduché riešenie. Spomaliť konsolidáciu, a tým aj zmenšiť balík potrebných opatrení.
Podľa analytika NextFinance Jiřího Cihlářa by to nebol úplne zlý nápad. „Slovensko by sa po vlne tvrdej konsolidácie malo v ďalších rokoch zamerať na podporu rastu.“ Ako však sám priznáva, nejaké úspory by sa predsa len mohli nájsť.