12.07.2013, 00:00

Mestá a obce potápajú verejné financie

Mesto Žilina malo podobne ako stovky miest v tomto roku šetriť. Napriek tomu je však otázne, či sa mu to podarí. „Na hodnoty, ktoré žiada rezort financií, sa však s vysokou pravdepodobnosťou nedostaneme,“ uvádza hovorca mesta Pavol Čorba. V podobnej situácii bude pravdepodobne aj ďalších 300 miest. Ako pred časom uviedol minister financií Peter Kažimír (Smer-SD), práve oni nedodržiavajú memorandum, ktoré vláda podpísala koncom vlaňajška so zástupcami samospráv.

Podľa zistení HN sú medzi kritizovanými Prešov, Komárno alebo Petržalka. Mestá sa pritom zaviazali, že v tomto roku ušetria približne 130 miliónov eur. Ako povedal Kažimír, samospráva sa od tohto plánu odklonila o 150 miliónov eur.

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Dvonč sa však obraňuje. Podľa neho nie sú medializované útoky zo strany rezortu financií najsprávnejšou cestou v udržaní partnerského vzťahu medzi mestami a vládou. Samosprávy šetria, na čom môžu, a uberajú z platov a zo základných služieb pre občanov. „V memorande nebol priamo zapísaný a zohľadňovaný stav záväzkov a pohľadávok, kvôli čomu vznikol problém,“ obhajuje dlhy Dvonč. Ďalším problémom pre samosprávy sú ich výdavky na školstvo. Vláda totiž schválila zvýšenie miezd pre učiteľov základných a stredných škôl o 5 percent, čo spôsobilo tlak na ich rozpočty. Toto zvýšenie však ministerstvo nepremietlo do konsolidačného balíka. Od ministerstva financií Dvonč očakáva, že pochopí ambície samospráv šetriť, ale tiež prizná potrebu zamerať sa na celý okruh verejných financií.

Ak však mestá nesplnia požiadavky vlády, minister Kažimír im hrozí znížením podielových daní. Podľa riaditeľa INEKO Petra Goliaša by však vláda mala tieto príjmy znížiť tak, aby boli motivované využívať vlastné zdroje vrátane majetkových daní.

Samotné memorandum však analytici hodnotia ako problematické. Vyčítajú mu, že nemá žiadnu právnu úpravu. „Vláda sa vzdala vlastnej povinnosti hľadať úspory vo výdavkoch štátneho rozpočtu a túto zodpovednosť sa pokúsila pomocou politickej dohody preniesť na samosprávy,“ povedal analytik Radovan Ďurana z inštitútu INESS.

Ako dodal, v hospodárení samospráv sú rozdiely a potom je neprimerané požadovať plošné škrty u všetkých. Rozdielne podmienky samospráv potvrdzuje mesto Trenčín, ktoré preukazuje, naopak, dobré výsledky. Za dva a pol roka sa podarilo mestu znížiť celkový dlh o 40 percent. Primátor mesta Richard Rybníček však priznáva, začína zlyhávať sociálna politika vlády.