25.09.2013, 00:39

Názor odborníka: Ďalší vládny klinec do rakvy nezamestnaným

Vláda navrhla zvýšiť minimálnu mzdu od nového roku o 4,2 percenta, čo predstavuje zvýšenie o 14,30 eura na 352 eur mesačne. Minimálne mzdové náklady zamestnávateľov preto vzrastú takmer o 20 eur mesačne.

Toto zvýšenie môže pre tisícky pracujúcich predstavovať skutočný problém. Nie vždy zamestnávateľ vypláca nízke mzdy preto, že mu to umožňuje vysoká miera nezamestnanosti v regióne. Ak zamestnávateľ hospodári s minimálnou maržou, vynútené zvýšenie mzdových nákladov ho môže primať k prepúšťaniu. Minimálna mzda tieto prípady nerozlišuje a ignoruje hlavné problémy nízkej mzdovej úrovne slovenských regiónov – slabú kapitálovú vybavenosť a vysokú mieru nezamestnanosti.

Veľký problém predstavuje minimálna mzda aj pre 400-tisíc nezamestnaných, z ktorých väčšinu tvoria ľudia s nižšou kvalifikáciou a dlhodobo nezamestnaní. Minimálna mzda v praxi z hospodárstva eliminuje tvorbu pracovných miest vhodnú práve pre týchto uchádzačov o prácu. Aj preto (no nielen) máme na Slovensku 14-percentnú nezamestnanosť, zatiaľ čo európske krajiny bez plošne stanovenej minimálnej mzdy (ako Švajčiarsko či Nemecko) sa blížia aj napriek kríze k plnej zamestnanosti.

Štát nemôže administratívne zvýšiť životnú úroveň, môže však odstrániť prekážky, ktoré rastu životnej úrovne sám spôsobuje. Vláda sa síce hrá na bojovníka za vyššie mzdy, ale nepochváli sa tým, že na to, aby pracovník na minimálnej mzde uvidel v peňaženke 292 eur, musí štátu prostredníctvom odvodového zaťaženia zaplatiť 164 eur zo svojej ceny práce.

Vláda avizovala na riešenie tohto problému zavedenie odvodovej úľavy. Jej návrh je však neefektívny a bude mať len limitovaný dosah, keďže s cieľom spraviť ho fiškálne neutrálnym má byť úľava dočasná a zameraná len na zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných. Má teda rovnaký problém ako minimálna mzda: pomôže sa jedným na úkor iných, dočasnosť zároveň zvyšuje riziko zániku pracovného miesta po vypršaní úľavy.

Dobré riešenia nie sú zadarmo. Vhodne nastavenou plošnou a trvalou odvodovou úľavou pre nízkopríjmových zamestnancov by sme pritom mohli poklesom odvodového zaťaženia podporiť tvorbu pracovných miest vhodnú pre najväčšiu skupinu nezamestnaných, a zároveň zvýšiť čisté príjmy nízkopríjmových zamestnancov o desiatky eur.

Je len na rozhodnutí vlády, či bude hľadať zdroje v štátnom rozpočte na skutočné riešenie akútneho problému státisícov ľudí, alebo radšej naďalej alokovať zdroje na stavbu futbalových štadiónov či diaľnice na Ukrajinu. Zvyšovanie minimálnej mzdy bulharskými konštantami totiž problémy sociálne slabších skupín iba zhoršuje.

Ján Dinga

Analytik INESS