Komédia. To bolo roky na Slovensku dohadovanie novej výšky minimálnej mzdy medzi odborármi a zamestnávateľmi. Tí prví tvrdili, že ľudia zarábajú primálo. Firmy sa zase oháňali tým, že príliš vysoké minimálne mzdy sú pre ne likvidačné. Prvýkrát táto polemika ustala tento rok, keď vláda Roberta Fica (Smer-SD) zahrnula minimum pre ľudí do sociálneho balíčka. Rozhodla sa, že ľuďom s príjmom nižším ako 570 eur odpustí zdravotné odvody. Čím v podstate do praxe uviedla len to, čo nám už roky radia odborníci, ako aj svetové organizácie ako OECD. A odpúšťať odvody tým, čo zarábajú najmenej, má kabinet v pláne aj pri príprave svojho druhého balíčka.
Zľava pre firmy i ľudí pokračuje
Od budúceho roka plánuje vláda dvihnúť minimálnu mzdu zo súčasných 380 na 400 eur. A s rastom minimálnej mzdy by mala vzrásť aj hranica, po ktorú firmy a ľudia neplatia zdravotné odvody. „Potreba zvyšovania minimálnej mzdy tu je. Urobíme všetko pre to, aby to bolo súbežne aj s odvodovými opatreniami, zľavami, aby dosah na zamestnávateľa nebol taký veľký,“ uviedol minister práce Ján Richter (Smer-SD) v diskusnej relácií RTVS O 5 minút 12.
O koľko by sa táto hranica mohla dvihnúť je však nateraz otázne. Odpočítateľná položka pritom funguje jednoducho. Pri minime ľudia ani firmy neplatia žiadne zdravotné odvody. S každým narastajúcim eurom na výplatnej páske však porastie aj výška zaplateného poistného. Ak by horná hranica rástla rovnakým tempom ako minimálna mzda, tak plnú výšku, čiže 14 percent, by platili firmy a ľudia až pri príjme 590 eur mesačne.
Zamestnávatelia, ako aj odborníci tento krok vítajú. Podľa viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislava Machunku sa tak totiž eliminuje negatívum v podobne vyšších nákladov. Okrem toho sa podľa prognostika Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža zdá, že aj vďaka odpočítateľnej položke vzrástla zamestnanosť.
Výpadok pre poisťovne
Analytik INESS Radovan Ďurana však nesúhlasí. Tvrdí, že zdvihnúť hranice pre neplatenie zdravotných odvodov nestačí. Náklady zamestnávateľov zvyšujú podľa neho najmä sociálne odvody, na ktoré sa odpočítateľná položka nevzťahuje. Preto by bolo podľa neho najlepšie minimálnu mzdu úplne zrušiť. „Predstavuje bariéru tvorby pracovných miest v zaostávajúcich regiónoch a zvyšuje latku vzniku zamestnania pre nízkopríjmových a nekvalifikovaných ľudí,“ dodáva.
Vláda však nad touto možnosťou neuvažuje. A tak ročne na vykrytie výpadku na poistnom minie takmer 150 miliónov eur. Poisťovniam to kompenzuje tak, že za takzvaných zamestnancov štátu (napríklad nezaopatrené dieťa) platí odvody nie 4 percentá, ale 4,16 percenta. Podľa poisťovní ani to však nestačí. „Výpadok z príjmov predstavuje dva milióny eur mesačne. Napriek prísľubom, štát tento výpadok nekompenzuje, pretože zvýšenie platieb za poistencov štátu dosahuje mesačne len 1,1 milióna eur,“ hovorí PR špecialista poisťovne Dôvera Matej Štepianský.