04.02.2014, 00:00

Slováci: Náš štát je skorumpovaný

Väčšina podnikateľov hovorí, že tendre prehrávajú kvôli korupcii, tvrdí správa Európskej komisie.

Úplatky pri verejných štátnych nákupoch, v súdnictve, na polícii či pri vybavovaní stavebných povolení. Na takéto skorumpované prostredie poukazujú Slováci vo vôbec prvom prieskume Európskej komisie o korupcii. Až 90 percent respondentov si myslí, že korupcia je u nás veľmi rozšírená. Navyše, každý druhý podnikateľ, ktorý sa zapojil a neuspel vo verejnom tendri, si myslí, že to bolo práve kvôli úplatku. „Veľké korupčné kauzy ako Gorila idú do stratena, čo zhoršuje vnímanie korupcie medzi podnikateľmi,“ hovorí výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina.

 

Korupciu nenahlasujeme

Slováci odpovedajúci v prieskume si myslia, že žijú v skorumpovanej krajine. Viac ako 80 percent podnikateľov si myslí, že verejné súťaže sú šité na mieru konkrétnej firme. Horšia mienka o vyhodnocovaní tendrov panuje už len v Bulharsku. Kičina upozorňuje, že nejde o prvý prieskum, ktorý hovorí o tom, že korupcia na Slovensku je nadpriemerná.

Napriek tomu, že s korupciou má skúsenosť približne každý siedmy Slovák, na polícii ju ohlási len pätina z nich. Podľa Zuzany Dančíkovej z Transparency International Slovákom chýba motivácia postaviť sa proti nej. Európska komisia v tejto súvislosti poukazuje na chýbajúci zákon, ktorý by ochránil osoby, ktoré nahlásia korupciu na políciu. Ministerstvo vnútra tvrdí, že zákon už má pripravený a predstaví ho najneskôr v marci. „Jeho hlavnou myšlienkou je, aby osoby, ktoré korupciu nahlásia, boli chránené a neboli šikanované v pracovnoprávnych vzťahoch,“ hovorí Ivan Netík z tlačového odboru ministerstva. Podľa Kičinu by pomohla aj finančná motivácia pre ľudí, ktorí korupciu nahlásia.

 

 

Dvojsečné odporúčania

Nevyriešené veľké kauzy podľa Zuzany Daníčkovej z Transparency International nasvedčujú tomu, že na Slovensku zle fungujú súdy, prokuratúra i polícia. Slováci súdom nedôverujú. Korupciu by skôr oznámili médiám. Nedôveru v súdy si všimla aj Európska komisia, ktorá vyzvala Slovákov na zvýšenie nezávislosti súdnej moci. Nepáči sa jej napríklad, že minister spravodlivosti môže bez udania dôvodov odvolať predsedov a podpredsedov súdov. To bol napríklad prípad ministerky Lucie Žitňanskej, ktorá v roku 2011 odvolala z funkcie 14 predsedov súdov. Mimovládne organizácie upozorňujú, že toto odporúčanie môže byť v slovenských podmienkach dvojsečnou zbraňou. „Na Slovensku sa ukázalo, že práve prílišná nezávislosť umožnila sudcom zabetónovať sa v justícii a zneužívať svoju nedotknuteľnosť. V zásade sú presné kritériá v slušnom štáte dobrou vecou, na Slovensku môžu ochraňovať grázlov,“ hovorí Zuzana Wienk z Aliancie Fair play.

 

Správu nemohli pripomienkovať

Vyplatiť sa nemusí ani ďalšie odporúčanie Komisie smerom k súdom týkajúce sa zvýšenia nezávislosti disciplinárnych senátov. „Zneužívanie disciplinárnych konaní v súdnictve súvisí práve s tým, že súdnictvo je príliš nezávislé. Preto je potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi nezávislosťou súdov a ich kontrolou zvonka,“ myslí si Dančíková.

Ministerstvu spravodlivosti (na snímke minister spravidlivosti Tomáš Borec) sa nepáči, akým spôsobom Európska komisia pristúpila k vypracovaniu tejto správy. Tvrdí, že im návrh správy nebol zaslaný a nemohli ho pripomienkovať.

„Výsledkom je, že správa vychádza z mnohých skreslených, respektíve dávno neaktuálnych informácií,“ reaguje hovorkyňa ministerstva Alexandra Donevová. Na druhej strane má zasa správa obsahovať informácie, na ktorých publikovanie Slovensko ešte nedalo súhlas.