Expremiérka Iveta Radičová dala českej vláde radu, ako ušetriť stovky miliárd korún z verejných peňazí. Stačí podľa jej slov nariadiť, aby sa každá zmluva, ktorú uzavrie štát, stala platnou až po jej zverejnení na internete.
Radičová prišla do Prahy podporiť snahu poslanca vládnej strany TOP 09 Jana Farského. Ten už zákon o registri zmlúv spísal.
Na Slovensku zaviedla Radičovej vláda povinnosť zverejňovania zmlúv v roku 2011. "Po prvom roku úspora vo verejných financiách dosiahla v priemere tridsať percent," popisuje Radičová svoje skúsenosti.
Pod návrhom poslanca Farského je viac ako päťdesiat podpisov od poslancov zo všetkých parlamentných strán, ale ani po trištvrte roku sa ho nepodarilo schváliť. Hospodářské noviny pripomínajú, že na Slovensku to trvalo iba štyri mesiace. "Trochu ma to prekvapuje. Nepoznám žiadny racionálny argument, ktorý by mohol byť proti. Schváľte to," odporúča českým politikom slovenská expremiérka.
Prečítajte si rozhovor s Ivetou Radičovou, ktorý uverejnil portál ihned.cz.
V čom je rozdiel vo schvaľovaní tohto zákona v Česku a u vás?
Na Slovensku to bola štandardná aktivita vlády. Predkladala to vláda do Národnej rady. Tu to nie je spúšťané vládou, ale je to poslanecká iniciatíva. To však a priori neznamená, že to má spôsobovať komplikácie. Pre mňa je skôr prekvapením, prečo niektorí poslanci majú problém so zverejňovaním nakladania s verejnými financiami. Pretože ako verejní činitelia by sa mali snažiť o pravý opak. A dúfam, že sa budú snažiť o pravý opak.
Na Slovensku sa na zmluvách za prvý rok ušetrilo zhruba tridsať percent verejných financií, je to naozaj len zavedením registra?
Bolo by naivné si myslieť, že je to jednou jedinou vecou - centrálnym registrom. Boli k tomu pridružené ďalšie kroky, ako boli zmeny v súdnictve, v podnikateľskom prostredí a tak ďalej. Ale tá merateľná úspora je cez centrálny register zmlúv.
Myslíte, že by v Česku tá úspora bola podobne vysoká?
Neviem odhadnúť, aký je u vašich verejných zákaziek rozdiel medzi cenou, za ktorú je tovar skutočne možné kúpiť, a tou za ktorú nakupuje štát. U nás bol ten rozdiel v priemere tridsať percent. Možno u vás ten rozdiel nie je žiadny.
To by asi bolo dosť prekvapujúce.
Ale musíme vychádzať aj z tohto predpokladu.
Objavovali sa počas zavádzania centrálneho registra zmlúv hlasy proti?
Zamyslela som sa, pretože si skutočne nemôžem spomenúť. Nepamätám si, že by bol niekto zásadne proti. Vtedajší opozičný Smer-SD nehlasoval, zdržal sa hlasovania, čo vnímam ako politikum voči koalícii a nie ako vecný problém. Navyše centrálny register zmlúv naďalej funguje. Na nejaké silné hlasy proti si skutočne neviem spomenúť.
Dokonca naopak vznikla taká dobrovoľná aktivita viacerých firiem, ktoré sa spontánne pridávali k antikorupčným aktivitám, aby napomáhali k ozdraveniu verejného života a verejných financií. Takže to bola prijímané veľmi pozitívne.
A nevyskytli sa problémy po spustení registra?
Trochu komplikované to bolo pre malé obce. Máme veľa malých obcí, takže sme prikročili k tomu, že sa im zjednodušilo zverejnenie, stanovili sa limity, do ktorých faktúry a objednávky nemusia zverejňovať, a podobne. Takže námietky sa riešili a dovysvetlili. Každá novinka má možnosť zdokonalenia.
Takže nie je s odstupom času niečo, čo si hovoríte, že ste mohli urobiť inak, lepšie?
Myslím, že nie. A dokonca ani nová vláda, ktorá prišla po nás, v tom zákone nič nemení.