Spätný tok plynu zo Slovenska na Ukrajinu zmení energetickú mapu Európy. Po spustení do prevádzky Ukrajinci budú môcť pokryť veľkú časť spotreby dodávkami zo Západu. Pred piatimi rokmi – počas plynovej krízy – túto možnosť nemali. Dnes už dovážajú plyn z Poľska a podľa ich ministra pre energetiku Jurija Prodana v blízkom čase spustia aj spätný tok z Maďarska. Spolu s našou pomocou by tak Kyjev mohol dovážať zo západu až 16 miliárd kubických metrov plynu ročne. Stále síce budú závislí od Ruska, ale nie do takej miery ako doteraz.
Vlani Ukrajinci doviezli z východu 28 miliárd kubíkov, v budúcom roku by už viac než polovicu mohli priviezť novými cestami. Zmeny v prepravných trasách pocíti aj náš prepravca, spoločnosť Eustream. Firma ročne zarába stovky miliónov eur ročne na tranzite z východu na západ a čiastočne aj opačným smerom. Po novom však práve spätný tok zo západu na východ sa stáva dôležitejším. Môže to byť dobrá príležitosť na biznis pre Eustream.
Zároveň je tu však aj riziko. „Hrozí, že Rusi presmerujú prepravu mimo Ukrajiny a obídu tak aj Slovensko,“ upozornil predseda Predstavenstva Eustreamu Tomáš Mareček.
V súčasnosti je už v prevádzke plynovod Nord Stream na severe Európy a Rusi tlačia aj výstavbu potrubia South Stream na juhu. Oba plynovody obchádzajú Ukrajinu aj Slovensko. Naša firma má však dohodu s Moskvou, že do roku 2028 nám bude platiť za prepravu 50 miliárd kubíkov ročne. Odborník však upozorňuje na to, že podobné kontrakty patria do minulosti. „Dnes sa situácia mení. Obchodníci podpisujú nové kontrakty na rok,“ poznamenal analytik portálu energieprevas. sk Jozef Badida. Znamená to, že aj Eustream bude musieť pružnejšie reagovať na vývoj na trhu. Mareček verí, že nám pomôžu zmeny v Rusku. Tamojšia vláda totiž plánuje zrušiť monopol na prepravu plynu, ktorý dnes drží gigant Gazprom. Prípadná konkurencia by s ním mohla súperiť práve tak, že na tranzit plynu do Európy využije trasu cez Ukrajinu a Slovensko. „Sme preto optimisti,“ zakončil Mareček.