19.09.2013, 00:00

Štát chce od SPP milióny. V hre je dlh

Stovky miliónov do štátneho rozpočtu môžu ísť z dlhu plynární. Štát totiž plánuje v tomto roku s dividendou z SPP vo výške 360 miliónov eur, čo je podstatne viac ako polovica zo zisku podniku v minulom roku. Štát by mal podľa výročnej správy SPP dostať približne 200 miliónov.

Podľa informácií HN by však zvyšných 160 miliónov eur, ktoré plynárne nezarobili, mohol SPP vyplatiť vďaka dlhu dcérskej spoločnosti Eustream. Tá kryje dlhopisy za trištvrte miliardy eur a výnos z ich predaja prevedie na matku SPP. A práve od nej štát očakáva spomínanú dividendu. „Je to podstatné pri zostavovaní štátneho rozpočtu. Je to podpísané, zaviazal sa k tomu zahraničný akcionár,“ povedal premiér Robert Fico (Smer-SD) v rozhovore pre HN.

Eustream mlčí 
Práve Eustream je pritom najcennejšou časťou SPP. Na trhu s prepravou plynu má totiž postavenie monopolu a ročne v čistom zarobí stovky miliónov eur. Aj preto je vhodným garantom dlhu. Potvrdil to aj záujem investorov, keďže celkový dopyt bol až vo výške 2 miliárd eur.

Na čo presne pôjde výnos z predaja dlhopisov, firma nepriblížila. „Vydanie dlhopisov súvisí s optimalizáciou kapitálovej štruktúry a je v súlade s finančnou politikou, na ktorej sa dohodli akcionári,“ uviedol hovorca spoločnosti Vahram Chuguryan.

Ministerstvo hospodárstva odkázalo, že na otázky by mal odpovedať samotný podnik. SPP nás zase presmerovalo opäť na Eustream. HN sa nepodarilo získať ani stanovisko EPH.

Musia udržať dlh
Ako už povedal premiér, vláda potrebuje stovky miliónov eur z dividend na udržanie verejných financií. Podľa odborníka totiž už Ficov kabinet nemá iné zdroje do rozpočtu, ak nechce zvyšovať dane. „Vláda takmer vyčerpala svoje možnosti ako konsolidovať financie zvyšovaním daní a napriek tomu naďalej hrozí aktivácia tretieho stupňa dlhovej brzdy, čo znamená nutnosť predložiť vyrovnaný rozpočet,“ poznamenal analytik INESS Martin Vlachynský.

Vláda totiž na tento rok počíta s tým, že verejný dlh nepresiahne 55 percent výkonu ekonomiky. Ak by sa tak predsa stalo, zákon núti štát zaviazať výdavky vo výške 3 percent HDP. Vláda by tak musela vo veľkom škrtať a hľadať nové rezervy zrejme aj za cenu zaťaženia ľudí.