Hliníkový kolotoč by sa mal konečne zastaviť. Praktiky americkej banky Goldman Sachs, ktorá nečestným spôsobom zvyšovala cenu hliníka v Spojených štátoch, sa dostali pred súd. Finančný dom sa mal podľa spracovateľov ľahkého kovu nečestne obohacovať na ich úkor. Škodu vyčísľujú na vyše päť miliárd amerických dolárov, takmer štyri miliardy eur. Banka sa už pri vypuknutí kauzy pred troma týždňami bránila tým, že nerobila nič protizákonné.
Na hliník si počkajú
Americkým zákazníkom začali dodávky hliníka meškať pred tromi rokmi. Presne v tom čase banka Goldman Sachs odkúpila kľúčového prevádzkovateľa skladov, spoločnosť Metro International Trade Services. Čakacia lehota na hliník sa následne zo šiestich týždňov vyšplhala na 16 mesiacov.
„Celý trik bol podľa žaloby v tom, že banka Goldman Sachs vo svojich obrovských skladoch hromadila hliník, ktorého vývoz následne veľmi zdržovala,“ vysvetľuje analytik Cyrrusu Jiří Šimara. Jedinou snahou malo byť zvýšenie zisku. „Najviac hliníka sa spotrebúva v automobilovom a leteckom priemysle. Tam mohli byť najväčšie straty,“ hovorí analytik Capital Markets Ivor Lehoťan. Banka obvinenia nekomentovala.
Zákazníci totiž za každý deň skladovania hliníka museli zaplatiť. Podľa analýzy European Policy Studies a The European Capital Markets Institute sa ročné poplatky na uschovanie jednej tony tovaru pohybujú okolo 160 dolárov. Pre firmu bolo výhodné, ak u seba hliník držala čo najdlhšie. Ročné výnosy zo skladovania sa totiž pohybujú v miliónoch dolárov. „Je jasné, že zdržanie dodávok bolo sčasti umelé,“ povedal pre agentúru Reuters Diego Valiante, tvorca analýzy o praktikách Goldman Sachs. Metro a Goldman Sachs sa pred svetovými médiami vyhovárali na nedostatok kamiónov, vysokozdvižných vozíkov a pracovníkov.
Podľa predpisov však musí spoločnosť denne previezť aspoň tritisíc ton hliníka. Aj toto nariadenie elegantne obišla, keď si dodávky vymieňala medzi takmer tridsiatkou svojich detroitských skladov. Pre New York Times to potvrdili viacerí zamestnanci firmy.
Zdraželi aj plechovky
Vedľajším účinkom šikovných podvodov bol aj nárast cien hliníka. Keďže ho spoločnosť v skladoch zadržiavala, vytvárala pocit jeho nedostatku. A to tlačilo ceny nahor. Americkí spotrebitelia následkom toho prišli o vyše päť miliárd dolárov. „Nárast chamtivosti a snaha zarobiť čo najviac za každú cenu pokrivujú celý trh a v konečnom dôsledku oslabujú reálnu ekonomiku,“ hovorí Šimara.
Podľa New York Times sa v Spojených štátoch ročne minie 90 miliárd hliníkových plechoviek. Cena jednej stúpla vplyvom manipulácií o desatinu centa. Rovnako sa predražili aj súčiastky do áut, elektroniky či stavebníctva. Podľa prepočtov napríklad náklady na hliník, ktorý je potrebný pri výrobe jedného auta, stúpli o 12 dolárov.
Podľa Lehoťana podobné manipulácie neobchádzajú ani Európu. „Aj keby žaloba uspela, s veľkou pravdepodobnosťou sa nič nezmení. Špekulanti zvyknú ceny zvyšovať o 10 až 20 percent,“ uzatvára s tým, že najnovšie kúpila sklady aj spoločnosť Glencore zo Švajčiarska, ktorá je najväčším obchodníkom s komoditami na svete.