07.01.2014, 23:59

Štatistika o odchode pracovníkov nie je podložená

Rozhovor

Údaje o odchode Slovákov za prácou do zahraničia môžu byť skreslené. Štatisti totiž nemajú dobrú metodiku, tvrdí v rozhovore pre HN riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník.

Podľa štatistického úradu výrazne narástol počet Bratislavčanov, ktorí odišli za prácou do zahraničia. Čím to je?

Takéto dáta podľa mňa neexistujú. Metodika je veľmi zlá. Nerozumiem, podľa čoho na to štatistici prišli. Štatistický úrad totiž sám nevie, či napríklad takýto človek naozaj odišiel pracovať do zahraničia, alebo zomrel.

Aký je teda podľa vás trend odchodu Slovákov do zahraničia?

Ešte pred desiatimi rokmi bol rozdiel platov v západnej Európe a u nás osemnásobný a dnes je, povedzme, len trojnásobný. To znamená, že finančná motivácia odchádzať za prácou do zahraničia klesá. Navyše je kríza, takže ani v zahraničí nie je toľko pracovných príležitostí ako v minulosti. Ďalším faktorom je odlev mladých ľudí, ktorí sa doma nevedia uplatniť. Tých je čoraz menej, keďže generácia takzvaných Husákových detí je už odrastená. Z tohto pohľadu podľa mňa klesá počet ľudí, ktorí odchádzajú do zahraničia za prácou.

Na druhej strane problémom u nás je nedostatok kvalifikovaných ľudí, ktorých firmy potrebujú. Súhlasíte?

Áno. Na Slovensku sa financovanie škôl úplne odtrhlo od reality. Štát podporuje odbory, pri ktorých mladý človek už na začiatku štúdia vie, že po skončení bude mať problém s uplatnením na trhu práce. Napriek tomu si zrejme študenti myslia, že aj so zlým diplomom sú na tom lepšie ako bez neho.

Ministerstvo školstva teraz predložilo zoznamy odborov, ktoré bude podporovať viac, a tie, ktoré dostanú od štátu menej. Je to cesta, ako zlepšiť naše školstvo?

Určite. Ale tie zoznamy musia byť urobené dobre. Treba dať priority na odvetvia, kde sa očakáva zvýšený dopyt po pozíciách, či už z dôvodu, že pracovníci v danom odvetví sú starší, alebo z iných príčin.

V čom spočívajú ďalšie problémy nášho školstva?

Nie najlepšie dopadlo rozdelenie vysokoškolského štúdia na prvý a druhý stupeň. Práve prvý, teda bakalársky stupeň, by mal byť praktickejšie zameraný a magisterský, respektíve inžiniersky, by mali byť teoretickejšie zamerané. U nás je to však tak, že pri bakalárskom stupni nekončí takmer nikto a všetci sa hrnú aj na druhý stupeň. Také množstvo študentov znižuje kvalitu školstva. Je to aj tým, že napríklad bakalár v pedagogickom odbore nemá u nás uplatnenie.