03.04.2013, 00:00

Slovenská ekonomika prestáva byť sivou

Začiatkom marca premiér Robert Fico vyhlásil, že neplatenie daní sa na Slovensku stalo módou. Opísal situáciu, ako mu stavebná firma ponúkla svoje služby bez faktúry. Spolu s nelegálnou prácou patrí takéto nepriznanie príjmov medzi najvypuklejšie problémy sivej ekonomiky. No aj napriek premiérovej skúsenosti nie je na tom Slovensko až tak zle. Spomedzi nových členských štátov únie sme dokonca najlepší.

Vďaka rastu ekonomiky
Celkovo sme zhruba na úrovni priemeru. Sivá ekonomika tvorila vlani podľa štúdie profesora Friedricha Schneidera 15,5 percenta HDP. Za posledných desať rokov tento neduh u nás ustupuje, najmä pre rast hospodárstva. Vďaka nemu sivá ekonomika nie je pre ľudí až taká lákavá. „Za posledné roky malo Slovensko výrazný hospodársky rast, spomalený až globálnym spomalením ekonomiky súvisiacim so šokom z prepuknutia finančnej krízy,“ vysvetlil riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss.

Kríza ľuďom vzala legálnu prácu aj istotu budúcich príjmov. Preto museli v ťažkom roku 2009 hľadať náhradné zdroje, ktoré ponúka práve sivá ekonomika. V ďalších rokoch sa však potvrdil pozitívny trend a čiernych peňazí naďalej ubúda.

Pomohla rovná daň
Okrem hospodárskeho rastu k tomu prispelo i zlepšenie podmienok na biznis zhruba pred desiatimi rokmi, myslí si Schneider. A to najmä pre zavedenie rovnej dane, s ktorou súviselo aj zjednodušenie daňového systému. Tie totiž utlmili daňové úniky. „Podiel sivej ekonomiky je nižší v tých krajinách, ktoré dokážu cez nižšiu sadzbu dane vybrať pre štát viac, majú menej zákonov a nižšiu mieru regulácie spolu s menšou korupciou,“ hodnotí Schneider.

Ani trh práce nedopadol v hodnotení Schneidera u nás najhoršie. Máme síce podľa neho komplikovanú pracovnú legislatívu, no tá sa nekontroluje prísne. Keďže sa firmy neboja kontrol, sú ochotné fungovať aj v legálnej ekonomike.

Je čo zlepšovať
Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti sa však nie je čím chváliť. „Úloha štátu by mala byť, že keď už nejaké zákony má, mal by prísne vyžadovať ich dodržiavanie a aby boli rozumné a sprostredkované verejnosti. Toto sa, bohužiaľ, na Slovensku nedeje,“ hovorí.
Mínusových bodov má Slovensko v medzinárodnom porovnaní viac. Napríklad v podvodoch na DPH patríme k najhorším. Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií odhadol, že úniky na tejto dani pripravili štát v roku 2010 o 2,3 miliardy eur. Je to suma, ktorá by pokryla všetky náklady súvisiace s olympiádou v poľských a slovenských Tatrách. A to je len časť sivej ekonomiky. Spolu s čiernou prácou a únikmi na ďalších daniach táto suma rastie.

Vláda preto zavádza viaceré zmeny. Medzi tými, ktoré už platia, je povinná daňová zábezpeka pri registrácii DPH a obmedzenie platieb v hotovosti. Okrem toho sa firmy prísnejšie kontrolujú a tie, ktoré neplatia dane, sa ocitnú na čiernej listine.

Na druhej strane však vláda zaviedla aj zmeny, ktoré na nelegálnu prácu navádzajú. Napríklad zvýšila dane a sprísnila Zákonník práce. Firmy otvorene hovoria, že ich ochota platiť dane a zamestnávať ľudí legálne po zavedení týchto opatrení klesla.

Dobré stránky
Sivá ekonomika nepredstavuje len negatíva. Štát síce stráca na daniach a odvodoch, no časť z týchto peňazí sa vracia naspäť do ekonomiky v podobe dane z pridanej hodnoty. Až dve tretiny z toho, čo ľudia zarobia neoficiálne, totiž minú v oficiálnej ekonomike. Sivá ekonomika zároveň dáva ľuďom prácu. Najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou si vďaka nej udržujú istú životnú úroveň. Úplne potlačiť sivú ekonomiku tak podľa Schneidera nie je možné a ani žiaduce.