07.07.2014, 00:00

Na východ mieria dotácie. Na platy pre nezamestnaných

Zamestnanosť. Štát chce preplácať miesta a vzdelanie firmám v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.

Volajú ich hladové doliny. Sú to regióny s veľmi vysokou nezamestnanosťou. Okresy, kde každý piaty či štvrtvý obyvateľ nepracuje, mnohí dlhšie ako rok. Tí, čo zamestnanie predsa len majú, väčšinou nedostávajú ani plat priemerného Slováka. A práve na tieto lokality vláda momentálne zamerala svoju pozornosť. Za 6,5 milióna eur z eurofondov chce podporiť rast zamestnanosti. Najviac peňazí, tristotisíc eur, vyčlenila pre firmy z okresu Košice a Prešov. Za nimi s približne 260-tisíc nasleduje Rimavská Sobota, ktorá má dnes ako jediný okres na Slovensku nezamestnanosť nad 30 percent.

Nové miesto aj vzdelávanie

Príspevok sa poskytne na podporu vytvárania pracovných miest vo vybraných firmách – opisuje projekt Veronika Černá z Ústredia práce. Peniaze pritom firmy dostanú len na prijatie takzvaných znevýhodnených uchádzačov. To znamená ľudí, ktorí sú na úrade práce dlhšie ako rok, ale aj mamičky po materskej či ľudí nad 50 rokov. Ide totiž o skupiny obyvateľov, ktoré žijú práve v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Firmy však o nich nejavia záujem, ich zaučenie je totiž často drahšie a časovo náročnejšie. „Ak sú doma dva či tri roky, tak majú problém aj ráno vstať do práce. Všetky stimuly, ktoré pomôžu firme, sú vítané. Podniky to odbremení,“ tvrdí členka predstavenstva a finančná riaditeľka spoločnosti Tauris Zlatica Vanková, ktorá má už s dlhodobo nezamestnanými nejednu skúsenosť.

Maximálny príspevok na jedno pracovné miesto je 476 eur mesačne, čiže minimálna mzda plus odvody zamestnávateľa. Získať ho firma môže maximálne na rok. Zatiaľ len jednu žiadosť evidujú na úrade práce v Prešove. „Zamestnávateľ plánuje vytvoriť pracovné miesta pre umelecké krajčírky, rezbárov, remenárov a obuvníkov,“ objasňuje hovorkyňa úradu Štefánia Kacianová.

Firma môže požiadať úrad práce aj o preplatenie časti vzdelávacieho kurzu. Podľa starostky obce Abovce z okresu Rimavská Sobota Ireny Hanobikovej je problém takýchto dotácií v tom, že o nich často firmy netušia. Pritom by podľa nej výrazne pomohli nielen firmám, ale aj štátu, znížil by sa totiž počet ľudí pracujúcich načierno.

Menej ako minimálna mzda

Rezort práce ráta, že by sa vďaka dotácii mohlo vytvoriť dvetisíc pracovných miest. Krátkodobo – tvrdia však odborníci. Na to, aby sa problém v hladových dolinách vyriešil, sú totiž podľa šéfa Zväzu malých a stredných podnikov Vladimír Sirotka potrebné štrukturálne zmeny. Napríklad, aby mladí ľudia končili školy skutočne vzdelaní pre potreby firiem. Na druhej strane však Sirotka nerozumie snahe nasilu podporovať regióny, kde jednoducho firmy nesídlia. „Nasilu ju tu nikto nedostane. Preto sa treba zamerať na mobilitu, teda dochádzanie za prácou,“ hovorí.

Podľa šéfa inštitútu Ineko Petra Goliaša by situáciu vyriešilo aj zníženie minimálnej mzdy v daných regiónoch, a to napríklad tak, že by si jej výšku určoval každý kraj alebo aj obec samostatne.