16.09.2014, 00:00

Sú kostrou našej ekonomiky, Kažimírova daň ich zasiahne najviac

Najnižšiu daň 480 eur zaplatí až polovica všetkých podnikov na Slovensku.

Sú kostrou našej ekonomiky, Kažimírova daň ich zasiahne najviac

Nesú so sebou nálepku kostra slovenskej ekonomiky. Hoci sú najmenší, dokopy zamestnávajú väčšinu ľudí na Slovensku. A teraz majú na dosah aj ďalšie prvenstvo – práve oni budú v najväčšej miere platiť nové minimálne dane, teda takzvané licencie. Tie majú odvádzať štátu aj firmy, ktoré skončili v strate. Ukázala to najnovšia analýza spoločnosti FinStat, ktorú majú HN k dispozícii.

Podľa nej, ak by sa licencie platili už tento rok, takmer polovica firiem by štátu odviedla tú najnižšiu sumu, teda 480 eur. Tú majú pritom platiť len menšie podniky, ktoré majú obrat do pol milióna eur. „Výsledky budú podobné aj budúci rok. Ekonomika a hospodárenie firiem sa výrazne z roka na rok nemení,“ hovorí analytik FinStat Filip Glasa. Podľa ich prepočtov tak štát získa na licenciách 82 miliónov eur, pričom takmer 33 miliónov eur dostane od tisícov menších spoločností.

Dosahy takéhoto scenára budú podľa podnikateľov jasné – zosekávanie výdavkov. „Budeme škrtiť to, čo už je aj tak priškrtené. Napríklad budeme musieť znížiť nájom,“ odhaduje riaditeľ obchodnej spoločnosti Elektro Isteník Miroslav Isteník.


Čítajte viac:

Anketa - Je správne, že licencie, ktoré sú namierené na boj proti daňovým únikom, zasiahnu najmä malé podniky?

Tisícky firiem môžu pre daň skončiť

Ďalšie zmeny, ktoré podnikateľom pripravila vláda


Rezort financií však tvrdí, že sa len snaží zabrániť daňovým únikom. Približne 60 percent firiem neplatilo žiadne dane – argumentuje. Štátu tak unikali ročne desiatky až stovky miliónov eur.

Tak ako vláda nastavila licencie však podľa konateľky spoločnosti Účtovná jednotka Veroniky Dubielovej netrestá len neplatičov, ale aj poctivých podnikateľov. „Dotýkajú sa aj začínajúcich firiem a odčerpávajú im zdroje, ktoré nie sú v úvodných rokoch podnikania zanedbateľné.“

Na druhej strane, zaniknúť by mali aj takzvané neaktívne, čiže mŕtve firmy. Za tie by museli po novom ich konatelia platiť napriek tomu, že majú nulový obrat. Ministerstvo financií tvrdí, že s takýmto vývojom počítalo, dokonca im vyhovuje. Od prečistenia obchodného registra si sľubujú, že budú môcť robiť napríklad cielenejšie kontroly a ľahšie zistia, kto štátu neplatí.

Minimum povinné aj v zahraničí

Podľa prepočtov Finstatu v súčasnosti existuje približne 10-tisíc mŕtvych spoločností. Zaniknúť by však mohlo aj ďalších 29-tisíc firiem s nízkym príjmom, ktorým sa už neoplatí podnikať. Finstat zbiera údaje o slovenských firmách podľa ich zisku či tržieb, a to napríklad z Obchodného vestníka či účtovných uzávierok.

Fakt je, že minimálna daň nie je vo svete ničím výnimočným. V susednom Rakúsku sa však stanovuje inak, a to ako percento zo základného imania spoločnosti. Eseročky tu platia minimálnu sumu 1750 eur a akciové spoločnosti 3500 eur. „Keby sme sa riadili týmto modelom, určite by neboli znevýhodnené malé firmy a priamo úmerne by sa to dotklo aj väčších spoločností,“ hovorí poradca účtovnej spoločnosti Palkovič, s. r. o., Martin Palkovič. Minimálna daň funguje aj v Taliansku a vo Francúzsku.

Útek zo Slovenska?

Podľa odborníkov by sa však aj pre licencie mohli mnohí podnikatelia rozhodnúť odísť do cudziny, kde by mohli ušetriť desiatky až stovky eur. Reč je najmä o podnikoch poskytujúcich rôzne služby, ktorým by presun nerobil na rozdiel od výrobných firiem žiaden problém. „Veľký exodus však neočakávam,“ dodáva analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli.

 

Súvisiace články