Spoločnosť Bučina DDD pripravuje na pomery zvolenského regiónu megainvestíciu. Technologickými investíciami za 35 miliónov eur chce zvýšiť výrobu drevotriesky o sto percent. Dnes firma dosahuje ročný obrat 85 miliónov eur. Investícia sa týka najmä prípravy a sušenia triesok. Vytvoriť by mohla 40 nových pracovných miest.
Menej lepidla predáva
„Keďže drevotrieska tvorí okolo 90 percent našej výroby, investíciou v podstate zdvojnásobíme produkciu celého závodu,“ vysvetľuje konateľ Bučiny Antonín Juříček. Pri stagnácii drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu ide tento rok v segmente pri expanzívnych správach na Slovensku skôr o výnimku. Juříček recept v boji proti kríze vysvetľuje neustálymi inováciami produktového radu.
„Už dva roky vyrábame takzvané QSB dosky pre stavebníctvo. Ide o drevotriesky s vlastnosťami pre exteriéry na stavby montovaných domov. Je po nich veľký dopyt na Ukrajine, v Kazachstane a Moldavsku,“ spresňuje. Ďalším tromfom drevárov sú takzvané low emision drevotriesky s nízkym podielom chemických látok a lepidiel.
„Takto sa Slovákom otvárajú dvere na zámorské trhy, ako napríklad USA, kde sú teraz prísnejšie normy ako v Európe,“ vysvetlil. Ekologické dosky bodujú aj na európskom trhu. „Chcú ich aj európski nábytkári, lebo potom svoje výrobky môžu exportovať aj do zámoria,“ dodal. Juříček podčiarkuje výhody vlastného vývoja, keď závod môže na trh ponúkať unikátne vzory a dekory.
Medzičlánky brzdia biznis
Bučina DDD sa pred 10 rokmi stala súčasťou rakúskej skupiny Kronospan. Tá s 11 tisícmi zamestnancov a závodmi v 27 krajinách je najväčším globálnym výrobcom drevotriesok. Zvolen sa vďaka novému tréningovému centru v areáli závodu stal tiež miestom pre školenia a audity celej skupiny. Prácu v ňom našlo 20 audítorov.
Všetky povolenia na veľkú 35-miliónovú investíciu sú už vydané. Tá by do Zvolena k súčasným 255 zamestnancom mala priniesť 40 nových pracovných miest. Presný časový plán začiatku realizácie podľa Juříčka ovplyvní doriešenie problému s kontraktmi na drevo od štátnych lesov. „Dnes nie je možné dosiahnuť dlhodobé kontrakty nad tri roky. To brzdí takéto dlhodobé projekty. Napríklad len pri rokovaniach s bankami,“ dodal.
Problémy s kontraktmi potvrdzuje šéf Zväzu spracovateľov dreva Igor Petráš. „Má ich takmer každý spracovateľ. V pondelok (dnes, poz. redakcie) rokujeme so Štátnymi lesmi, dúfame, že sa veci posunú dopredu,“ povedal. Príčiny problémov vidí v obchodných medzičlánkoch, ktoré vznikajú medzi štátnymi lesmi a spracovateľmi. „Tie však nie sú vôbec potrebné. Štátnym lesom len znižujú ceny dreva alebo spracovateľom ich zvyšujú,“ dodal.
Tomáš Tišťan.