10.03.2015, 00:00

Biznis s vesmírom. Už je aj na Slovensku

Členstvo v Európskej vesmírnej agentúre stojí 1,3 milióna eur ročne. Ale väčšina z týchto peňazí sa k nám aj vráti.

Biznis s vesmírom. Už je aj na Slovensku

 

Záznam o slovenskej práci sa nachádza už aj stovky tisíc kilometrov ďaleko. Konkrétne na kométe, ktorá sa koncom minulého roka na pár chvíľ stala stredobodom záujmu širokej verejnosti. Vôbec prvá vesmírna výprava za kométou v réžii Európskej vesmírnej agentúry (ESA) sa skončila úspechom. Sonda Phillae dosadla na povrch a poslala na Zem prvé rozmazané snímky kométy. Svoj podiel na tejto misii má aj Slovensko. Konkrétne, zásluha patrí Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v Košiciach, kde teoretický fyzik Ján Baláž pracoval priamo na družici, ktorá na kométe pristála. A vďaka začiatku spolupráce Slovenska s ESA môžu v jeho šľapajach čoskoro nasledovať ďalší ľudia aj firmy.

Model družice v kovovej klietke. Práve tu Jakub Kapuš (vľavo) a Alexander Kutka (vpravo) zo SOSA pracujú na technických detailoch projektu skCube.

Náklady vs. výnosy

Slovensko sa začiatkom tohto roka stalo pridruženým členom Európskej vesmírnej agentúry. Je to akási prípravka, ktorá má postupne privyknúť firmy aj vedecké výskumné pracoviská na nový model fungovania v rámci ESA. Polovičné členstvo v európskom klube vesmírnych prieskumníkov nás vyjde na sedem miliónov eur v najbližších piatich rokoch, čo nie je zanedbateľná suma. „Tým príspevkom netreba rozumieť ako nejakému členskému. Je to podpora vedy a výskumu, pretože asi 95 percent z prostriedkov, ktoré tam pošleme, sa na Slovensko vráti vo forme grantov a projektov,“ vysvetľuje sekretár Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity Alexander Kutka (SOSA).

Ročne do ESA pošleme približne 1,3 milióna eur. Prípravný program, v ktorom sa momentálne nachádzame, však garantuje, že takmer všetky prostriedky sa po schválení projektov vrátia na Slovensko. Dôvodom je, že sami by sme takýto nákladný kolos nedokázali utiahnuť. „Dôvod existencia ESA je, že kozmický program v takom rozsahu, ako ho robí ESA, by nedokázali utiahnuť ani najsilnejší európski hráči ako Nemecko alebo Francúzsko,“ tvrdí Kutka. Na naozaj veľký projekt, akým bola napríklad sonda Phillae, totiž treba pospájať do jedného celku všetky prostriedky a kapacity celého kontinentu.

Prv

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.