05.11.2015, 00:00

Štát vám povie, koľko stojí váš byt či dom

Zdaneniu luxusných bytov a domov sa Kažimír priblížil len o kúsok. Informatívnym prepočtom pre občanov.

Voľby 2012. Na rezort financií nastupuje minister Peter Kažimír. Ohlasuje, že chce zdaniť luxusné bývanie. Na to však potrebuje zistiť, kto a kde v takýchto bytoch či domoch býva. Stále platí, že daň z nehnuteľností určujú mestá a sú viazané na štvorcový meter. Aby mohli boháči platiť za bývanie viac, museli by byť dane naviazané na trhové hodnoty domov. Ministerstvo preto chcelo vytvoriť cenové mapy, čo by bol prvý krok k trhovým daniam za reality. Realitné kancelárie majú takéto štatistiky desaťročie a banky aj podľa nich určujú hypotéky. Ministerstvu financií sa po troch rokoch podaril prvý krok na ceste k nim. Slovákom ukáže informatívnu kalkulačku. Tá by mala ukázať, akú hodnotu majú jednotlivé byty a domy na Slovensku.

Dáta sú, dane sa odkladajú
Rezort financií si sadol za spoločný stôl s Národnou asociáciou realitných kancelárií prvýkrát už v roku 2013. Realitky rezortu ponúkli na tanieri dáta z ich cenovej mapy. Tá funguje už od roku 2000 a viac než 850 realitných kancelárií do nej zbiera takmer 200 rôznych charakteristík bytu či domu. A na základe toho tvoria ceny. Ročne do nej pribudne 300-tisíc údajov. Databáza dokáže lokalizovať presnú adresu až na parcely. Zádrh bol v tom, že databáza realitiek je spoplatnená. Takže rezort si len požičal údaje, ale nemôže ich zverejniť. „Ministerstvo chcelo spraviť vlastnú analýzu realitného trhu a nájsť možnosti na cielenejšie zdaňovanie rezidenčných nehnuteľností,“ povedal pre HN Martin Lazík zo spoločnosti NARKS – INFOSERVIS, ktorá spolupracuje s asociáciou.
 
Zatiaľ sa v analýze k cenovým mapám však nedostal. „Nejde úplne o cenové mapy, ale o alternatívny nástroj, ktorý vie určiť približnú cenu nehnuteľností v jednotlivých lokalitách. Prebieha diskusia s asociáciou o doladení a aj možnosti zverejnenia takejto kalkulačky,“ vyhlásil tlačový odbor ministerstva financií. Cenové mapy mal ešte na začiatku roka v pláne zaviesť úrad geodézie, kartografie a katastra cez nový katastrálny zákon. Ten nakoniec vláda stiahla. Rezort zatiaľ nespresnil, kedy naviaže dane za reality na trh. „Prebieha medzinárodná spolupráca o širokým spektrom expertov  a preto si príprava a implementácia uvedenej reformy vyžaduje dlhšie časové obdobie,“ povedala pre HN hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová.

Z bývania daníme minimum
Bez cenových máp a zmeny zákonov stále platí, že na Slovensku máme najnižšiu daň z nehnuteľností v Európskej únii. Radia nám ich zvýšiť Medzinárodný menový fond, Európska komisia aj Organizácia pre hospodársky rozvoj. Podľa nej tvorili príjmy z dane z nehnuteľnosti v roku 2013 na Slovensku 0,4 percenta výkonu ekonomiky. Na porovnanie naši susedia v Maďarsku ju majú 0,6 percenta a v Poľsku 1,2 percenta. Na Západe sú ešte vyššie. Dáni prispievajú do rozpočtu 1,4 percenta a Briti dokonca až 3,2 percenta hrubého domáceho produktu.

OECD nám, naopak, vyčíta, že máme privysoké dane z práce. Podľa riaditeľa Inštitútu INEKO Petra Goliáša by sa daň z nehnuteľností zvýšiť mohla, malo by to byť však vykompenzované znížením dane z príjmu a odvodov. Ľuďom by sa tak oplatilo viac pracovať a aktívne využívať majetky.

Podľa analytika Maroša Ovčarika z Finančného Kompasu je riziko pri zavedení trhovej dane, že ľudia prestanú mať motiváciu investovať do svojich príbytkov. Nevie si ani predstaviť trhové nastavenie cien, ktoré by nemalo anomálie.

Ceny dvíha len Bratislava
Kým mnohé obce a mestá sú pri zvyšovaní dane z nehnuteľností opatrné, radikálny krok chystá Bratislava. Primátor Ivo Nesrovnal avizoval až 100-percentný nárast dane. To by v praxi znamenalo, že daň za štvorcový meter bytu napríklad v Starom Meste by stúpla z dnešných 47 na 94 centov. Podľa všetkého hlavné mesto zostane vo svojom zápase o vyššie dane samo. „Mesto neplánuje zvýšiť daň z nehnuteľnosti,“ povedal hovorca Žiliny Pavol Čorba. Rovnaké stanovisko majú napríklad aj Košice či Banská Bystrica.