31.05.2014, 00:00

Realitné opachy: Mali obliekať Sovietsky zväz, zostali po nich len ruiny

V desiatej časti seriálu sledujeme osud nedostavanej budovy pletiarenských závodov v Banskej Štiavnici.

Ich meno malo v bývalom Sovietskom zväze cveng. Nebolo sa čomu čudovať. V rámci výmeny tovarov nám Rusi posielali ropu či plyn, my im na oplátku napríklad pulóvre či polokošele. A vôbec nie málo. Len z banskoštiavnickej Plety skončilo na východných trhoch ročne cez tri milióny výrobkov. Práve tento podnik bol výkladnou skriňou ľahkého priemyslu v celom Československu. Bol. Podnik skrachoval a jedinou jeho zhmotnenou pripomienkou je rozostavaný komplex v Banskej Štiavnici. Ten sa zmenil na opachu s ktorou si nikto nevie rady.

Smer Sovietsky zväz
Ešte v polovici osemdesiatych rokov to však vyzeralo na celkom iný príbeh. Pleta spolu s materskou firmou zamestnávala po celej krajine vyše šesťtisíc ľudí a zaraďovala sa medzi najväčších hráčov v regióne. Problémy, ktoré trápia dnešné firmy - nedostatok objednávok, nepoznala. Jeden a ten istý výrobok vyrobila v desaťtisícovej sérií a posielala ďalej. Že sveter mal rovnakú farbu a veľkosť bolo úplne jedno. Sovietsky zväz bral všetko. Práve v tejto atmosfére začali v Banskej Štiavnici kresliť novú výrobnú halu. Písal sa rok 1985 a cieľ bol jasne vytýčený. Rozšíriť výrobu svetrov a pulóvrov.

Stavať sa začalo niekedy okolo roku 1986. Niekoľkopodlažná budova mala pokryť dopyt zo Sovietskeho zväzu. Tento plán však nikdy nenaplnila. Prichádza rok 1989 a prevrat stopol akékoľvek možnosti rozšírenia výroby. Spoločnosť totiž obchodovala v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (známa pod skratkou RVHP). V rámci tejto spolupráce posielala tovar na východ. Zmena režimu spretrhala obchodné vzťahy a v Banskej Štiavnici (a nielen tu) mali veľký problém.

Privatizácia...
Aj keď sa Plete otvorili dvere na západ, až taká výhra to však nebola. „Síce sme mali kapacity a o výrobky bol veľký záujem, nevedeli sme sa prispôsobiť požiadavkám trhu,“ spomína bývalý zamestnanec, ktorý chcel zostať v anonymite. Problémom bolo totiž to, že západní odberatelia nechceli z jedného modelu 10-tisíc kusov tej istej farby, chceli rôznu škálu farieb a vzorov v menšom počte. „A na to sme nevedeli zareagovať,“ konštatuje pre HN.

Banskoštiavnickému podniku tak nezostávalo nič iné ako brať pôžičky. „Keď sa končili trhy RVHP, zobrali sme si na vývoz do krajín bývalého Sovietskeho zväzu úver 100 miliónov slovenských korún. Mali splatnosť dva roky,“ spomínal v marci 2000 pre Hospodársky denník ekonomický riaditeľ firmy Richard Strache. Ani to však nepomohlo, keďže Rusi záväzky nepreplatili a podnik tak pred sebou začala tlačiť niekoľkomiliónovú sekeru. Podnik bol na tom tak zle, že pristúpil k práci vo mzde. Na vysvetlenie, ak chcel odberateľ výrobky, musel podniku poslať materiál, aby ho ten vyrobil.

Impulzom k lepším časom mala byť privatizácia. V roku 1997 sa majiteľom stala akciovka, v ktorej bolo zastúpených asi 300 zamestnancov. Fabrika pozmenila meno na Pleta Moda a ďalej bojovala.

... a krach
Ešte v roku 2000 hovorili vo fabrike o expanzii a raste tržieb. „K najlepším klientom patrí tradične Taliansko, Nemecko, ktoré majú stabilne záujem o pletené vrchné ošatenie - vesty, pulóvre, polokošele. Menej sa vyrába detský sortiment oproti minulosti,“ konštatoval Richard Strache. O dva roky však podnik končí v konkurze. Nebol to však definitívny koniec. Na troskách podniku vzniká jeho nasledovník, alebo ak chcete Pleta 3. Podnik tentokrát s názvom Pleta Plus. Spoločnosť sa takto prakticky zbavila dlhov. Veď len ministerstvu financií, ktoré firme pomohlo, dlhovalo takmer 80 miliónov slovenských korún. Ani „trojka“ však nebola úspešná a podnik v roku 2005 taktiež končí v konkurze. Firma nevedela konkurovať lacnému ázijskému dovozu.
V Banskej Štiavnici upadá Pleta do zabudnutia. Po výkladnej skrini regiónu zostal už len nedostavaný skelet budovy. Ten bol niekoľkokrát inzerovaný na predaj. Samotné mesto sa k otázkam HN nevyjadrilo. Budova tak chátra. Šanca, že by ju niekedy dokončili sa dnes rovnajú nule.

Ak máte vo svojom okolí REALITNÚ OPACHU, pošlite nám svoj tip na adresu tomas.vasuta@ecopress.sk.