Hovorí sa, že na Slovensku platí dane len ten, kto chce. Príkladom sú aj čísla za živnostníkov. Tých je na Slovensku podľa štatistík takmer 360-tisíc. Ak sa však pozrieme na ich vlaňajšie daňové priznania, až pri takmer dvoch tretinách svietila vo výsledku nula. To je 218-tisíc živnostníkov, ktorí nezaplatili žiadnu daň.
Vynára sa tak otázka, prečo. Nájsť jeden konkrétny dôvod podľa odborníkov nie je možné. Zhodujú sa však, že zvýšenie daní a odvodov, ktoré pre živnostníkov prichystal kabinet Roberta Fica, je jeden z dôležitých faktorov. "Vláda prijala opatrenia, ktorými obmedzila paušálne výdavky, zvýšila odvody. Živnostníci preto musia byť opatrní," hovorí generálna sekretárka Slovenskej živnostenskej komory Viola Kromerová.
Pripravili sa v predstihu
Tí sa na opatrenia vlády pripravili už v predstihu. "Živnostníci vo väčšej miere optimalizovali náklady a nemali záujem o platbu daní v prostredí, kde sa im komplikuje podnikanie rôznymi negatívnymi opatreniami zo strany vlády," dodáva konateľ účtovníckej spoločnosti Lassard Martin Pastir. Štát im totiž od nového roka obmedzil paušálne výdavky, zvýšil minimálne odvody, ktoré platí až 85 percent z nich, alebo sprísnil možnosti pre zníženie daňového základu za manželku. "Štát vynakladá energiu na represívne riešenia, ktoré sú len krátkodobé alebo neprinášajú očakávané výsledky, namiesto toho, aby riešil skutočné problémy, ktoré živnostníkov a podnikateľov trápia," myslí si daňový poradca Roman Konrád zo spoločnosti Profinam.
Nie je len jeden vinník
Nejde pritom len o túto vládu. Situácia, do ktorej sa živnostenský stav dostal, je podľa Tomáša Púchleho z Nadácie F. A. Hayeka dôsledkom negatívnych zásahov a neriešenia zlého stavu podnikateľského prostredia u nás zo strany viacerých vlád. "Na Slovensku sú pomerne vysoké dane a živnostníci nevidia, že by za ne dostávali adekvátne služby. Stretávajú sa s administratívnou záťažou, neefektívnou štátou správou, slabou vymožiteľnosťou práva a podobne," hovorí. Príkladom je množstvo výkazov a hlásení, ktoré musí podnikateľ splniť, ak chce niekoho zamestnať. Paradoxom pritom je, že rovnaké podmienky stanovené Zákonníkom práce platia rovnako pre živnostníka s jedným zamestnancom, ako pre podnik s 500 zamestnancami.
Riešenie v nedohľadne
Otázkou tak zostáva, čo môže vláda urobiť, aby ich prinútila dane platiť. Ako ukazujú aktuálne čísla, represiou to nepôjde. Čím viac totiž bude na živnostníkov tlačiť, tým vyššia bude ich neochota prispievať do rozpočtu a nájdu si cestu, ako pred finančnou správou uniknúť. "Jediné čo vláda môže urobiť v prospech živnostníkov, je odstrániť prekážky podnikaniu, ktoré sama reguláciami, nadmernou byrokraciou a daňovo-odvodovým zaťažením spôsobuje," myslí si Radovan Ďurana z INESS. Pomôcť by mohlo aj posilnenie verejnej kontroly pri platení dani, a to nielen pri živnostiach. "Ak by verejnosť získala informácie, kto aké platí dane, zvýšil by sa verejný tlak na tých, čo sa plateniu daní vyhýbaju," myslí si riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliáš. Ministerstvo financií si je vedomé problému, ktorý so živnostníkmi a ich ochotou platiť dane má. Žiadne konkrétne opatrenia však v tejto chvíli nechystá. "Ministerstvo v súčasnosti nepripravuje žiadne ďalšie zvyšovanie daní. Prioritou je boj proti daňovým únikom ," uviedol hovorca rezortu Radko Kuruc.