Už žiadne zápchy na bratislavskom Prístavnom moste či cestách smerom od Šamorína. Zároveň s tým aj úspora najazdených kilometrov, benzínu, ale najmä času. To všetko by mal priniesť dlhoočakávaný obchvat hlavného mesta Bratislavy. Teda takzvaný nultý obchvat a priľahlá rýchlostná cesta R7. A práve tento projekt za vyše miliardy eur môže priniesť na Slovensko viac ako len netradičného investora. Medzi možných finančných partnerov, ktorý by štátu pomohli cestu zafinancovať, sa totiž dostala aj Bank of China.
Uvádza sa to v analýze, ktorú pre rezort dopravy vypracoval jeho poradca pre PPP projekt. „Číňania majú vyčlenený balík peňazí a hľadajú po Európe, kde by investovali,“ konštatoval riaditeľ spoločnosti IPEC Ivan Čarnogurský.
Diaľnica by sa mala pritom začať stavať začiatkom budúceho roka, dokončiť ju plánujú do roku 2019. Či sa však na nej budú podieľať práve Číňania, nateraz nie je isté. Okrem nich si štát totiž vytypoval ďalších 37 firiem. Medzi nimi je napríklad nemecká Deutsche Bank či austrálske fondy Macquarie, ale aj naše dôchodkové správcovské spoločnosti. A tie účasť v súťaži nevylučujú. A s tými všetkými sa už aj poradca rezortu stihol skontaktovať. Pre HN to potvrdil hovorca ministerstva Martin Kóňa.
O tom, že by Číňania mohli investovať u nás, hovorí aj šéf Nadácie F. A. Hayeka Matúš Pošvanc. Ako povedal, Čína sa dnes hrnie do celého sveta a záujem čínskych bánk o tento typ projektu by mal existovať.
Na druhej strane však existujú aj riziká, upozorňuje Čarnogurský. Podľa neho Číňania vždy striktne trvali na tom, že pri financovaní takýchto projektov musí byť garancia slovenskej vlády. „Neverím, že slovenská vláda povie na takúto podmienku áno,“ konštatoval Čarnogurský.
Nové príležitosti pre stavbárov
Okrem potenciálnych investorov sa do hry dostávajú aj stavbári. Svoj záujem nevylúčili Doprastav so Strabagom, ale ani spoločnosť Eurovia. Tá doteraz ako jediná u nás realizovala diaľničný PPP projekt. Stavala rýchlostnú cestu R1 Pribinu z Nitry do Tekovských Nemiec a severný obchvat Banskej Bystrice. Konečné rozhodnutie však prijme až po porade s akcionárom. Zdržanlivý je aj Váhostav Juraja Širokého. „Spoločnosť zatiaľ nemá podrobné informácie o chystaných PPP projektoch na výstavbu diaľnic. Keď budú známe, prijmeme k nim stanovisko,“ konštatoval hovorca firmy Tomáš Halán.
Čítajte viac:
Otázky a odpovede o chystaných nových cestách
Diaľnicou sa DSS-ky budú zaoberať
Práve spomínaná rýchlostná cesta R1 sa stavala za čias, keď bol ministrom dopravy dnešný vicepremiér pre investície Ľubomír Vážny (Smer-SD). Ročné splátky za ňu sa pohybujú na úrovni 130 miliónov eur. Odhad ročných splátok za novú bratislavskú diaľnicu sa odhadujú od 135 do 151 miliónov eur. Tieto stavby však Vážny porovnávať nechce. „Na to, aby ste mohli porovnať dva projekty, mali by ste mať dostatok relevantných údajov ako ukončené verejné obstarávanie či porovnané podmienky na stavebnom a finančnom trhu, za ktorých sa kontrakt uzatvára,“ povedala Vážneho hovorkyňa Silvia Belešová. Oba projekty nechcelo porovnávať ani súčasné vedenie rezortu.
Pomôcť Bratislavčanom
Nová cesta po dokončení má pomôcť Bratislavčanom. Ako odhadla štúdia realizovateľnosti, motoristi by mohli ušetriť viac ako jednu miliardu eur. Do tejto sumy treba prirátať čas, peniaze za tankovanie či zvýšenie bezpečnosti. „Analýza dokázala, že PPP projekt môže byť výhodný. Je aj dosť veľký záujem potenciálnych investorov, dá sa teda očakávať súťaživejšie prostredie, ako to bolo pri prvom projekte,“ povedal šéf Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák.
S financovaním cez PPP projekt súhlasí aj šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej, ktorý radil v oblasti dopravy premiérke Ivete Radičovej. „Táto stavba sa nedá realizovať inak ako PPP projektom, pretože Bratislava nemôže čerpať eurofondy,“ hovorí Matej.