13.09.2013, 00:00

Nižšie odvody sú riešením. Prinesú viac práce

Slovenské hospodárstvo síce ťahá Západ, a práve ten určuje náš ekonomický smer, no s dôsledkami krízy si vieme pomôcť sami. Jedným z najpálčivejších problémov, ktorý za posledných päť rokov vznikol, je vysoká nezamestnanosť. „Viac ako polovicu nezamestnaných pritom tvoria ľudia s nižším vzdelaním, prvým krokom by preto malo byť zníženie odvodového zaťaženia pre nízkopríjmové skupiny,“ tvrdí Ján Dinga, analytik INESS. Podľa odborníkov tak pri dostatočne významnom znížení odvodov možno očakávať zásadný pokles nezamestnanosti.

Podobné opatrenia pritom Slovensku odporúčajú aj Medzinárodný menový fond a Európska komisia. Súčasná ekonomická situácia by pre zavádzanie podobných návrhov nemala byť problémom. Práve naopak, kríza predstavuje správny čas na prijímanie reforiem. Zámer pristúpiť k aspoň dočasnému zníženiu odvodov pre zamestnancov s nízkym príjmom pritom už deklarovala aj súčasná vláda. Konkrétnu podobu návrhu však zatiaľ nepredstavila. Naopak, doterajšie kroky vlády v rámci konsolidačného balíčka ľudí s nízkym príjmom poškodili. Na privyrobenie si totiž často využívali práve prácu na dohodu. „Zavedením plných odvodov z dohôd bez ohľadu na výšku celkového príjmu vláda išla presne opačným smerom, opatrenie totiž negatívne postihne mnoho ľudí s nízkym príjmom,” konštatuje Goliáš.

Problémom je aj minimálna mzda
Negatívny vplyv na nezamestnanosť má pritom aj opakované zvyšovanie minimálnej mzdy. „Drvivá väčšina štúdií sa zhoduje na tom, že zvyšovanie minimálnej mzdy neznižuje chudobu plošne, ale selektívne. Teda pomáha jedným na úkor druhých,“ vysvetľuje Dinga.

Minimálna mzda by však v ideálnom prípade mala byť zrušená úplne, keďže efektívne zabraňuje vstupu nízkokvalifikovaných pracovníkov na trh práce. Tí sú potom zväčša odkázaní na štátnu podporu alebo prácu načierno. Napriek rozšírenému mýtu nikoho nechráni, naopak, prispieva k zvyšovaniu nezamestnanosti. „Minimálna mzda je zbytočný inštitút, ktorý prispieva k vyššej nezamestnanosti na Slovensku. Slúži skôr ako administratívny úkon na výpočet odvodov, než ako reálny politicko-ekonomický nástroj,“ vysvetľuje riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Matúš Pošvanc. Vďaka jej zrušeniu by mohli vzniknúť nové pracovné miesta, ktoré v súčasnosti kvôli tejto administratívnej bariére nie je možné legálne vytvoriť.

Alternatívou je regionalizácia
Výrazné zásahy do celkovej výšky minimálnej mzdy sú však veľmi kontroverzné a je preto nepravdepodobné, že sa na ne niekedy nájde politická odvaha. Ďalším zaujímavým návrhom by mohla byť regionalizácia minimálnej mzdy tak, aby zohľadnila podmienky v jednotlivých regiónoch. Takýto postup nám už v roku 2007 navrhovala OECD.
Toto opatrenie by mohlo pomôcť vytvoriť nové pracovné miesta v ekonomicky menej rozvinutých regiónoch hneď dvoma spôsobmi. V prvom rade, celoštátne nastavená výška minimálnej mzdy je pre niektoré regióny skrátka privysoká. Pri súčasnej výške zabraňuje možnostiam legálne vytvoriť pracovné miesta pre menej kvalifikovaných zamestnancov. Ak by bola minimálna mzda v týchto regiónoch nastavená nižšie, mohla by pritiahnuť aj nové investície. Nešlo by síce o všeliek na problémy trhu práce, výsledkom by však mohla byť nižšia nezamestnanosť.

Nemecký úspech
Nemecko je jednou z posledných krajín Európy, kde nie je v platnosti centrálne stanovená minimálna mzda. Tá vyplýva z kolektívnych zmlúv dohodovaných za konkrétne odvetvia a líšiť sa môže aj v rámci jednotlivých spolkových krajín.

Paralelne tu existujú aj takzvané minijobs, v rámci ktorých sú zamestnanci s mesačným príjmom do 450 eur oslobodení od platenia daní aj sociálnych odvodov. Európska komisia odhaduje, že v Nemecku takto pracuje až 7,5 milióna ľudí. Odvody potom zamestnancom rastú postupne až do príjmu 850 eur, keď dosiahnu plnú výšku.
Zamestnávatelia však za nich odvody odvádzať musia po celý čas.

Nemecké pravidlá sa však nepáčia ďalším krajín únie, na čele s Belgickom. Oficiálne dokonca požiadali Európsku komisiu, aby zastavila takúto „nesolidárnu súťaž medzi krajinami“. Nemeckí zamestnávatelia sú totiž schopní zamestnať pracovníkov už približne za tri eurá na hodinu, zatiaľ čo na druhej strane hranice to vyjde minimálne na 12 eur. Dôvodom nie je nič iné ako minimálna mzda a nutnosť platiť odvody. Namiesto toho, aby sa Nemecko stalo príkladom, tak opakovane čelí obvineniam zo sociálneho dumpingu.