Minister financií Peter Kažimír (na snímke) totiž pripravil prvé konsolidačné opatrenie v tomto roku – špeciálny odvod, ktorým dodatočne zdaní výrobcov slnečnej energie. „Tento odvod nebude jednorazový a mohol by dlhodobo prispievať k zníženiu cien elektriny,“ konštatoval pre HN minister. Podľa neho by časť odvodu mohla byť odvádzaná do štátneho rozpočtu a časť by štát využil na zlacnenie elektriny. Koľko chce rezort financií na novinke vyzbierať a v akej výške by samotný odvod mal byť, Kažimír neprezradil.
Opatrenie by sa malo dotknúť stoviek firiem. Tie sa proti návrhu ministra financií búria.
Podľa riaditeľky Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu Veroniky Galekovej štát takto vyprovokuje výrobcov na súdne spory. Podobná situácia sa odohrala aj v Česku. Tamojšia vláda totiž uvalila na výrobcov slnečnej energie pred dvoma rokmi 26-percentnú daň. Tá jej do rozpočtu vyniesla až 6 miliárd českých korún.
Minister financií Peter Kažimír okrem výšky mimoriadneho odvodu nevedel konkretizovať ani mechanizmus, akým by štát využil peniaze na zníženie cien elektriny. Isté je len to, že by mal pomôcť udržať deficit verejných financií pod tromi percentami HDP.
Budú sa súdiť
Producentom elektriny zo slnka sa však zámer rezortu financií vôbec nepozdáva. Riaditeľka Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu Veronika Galeková upozorňuje, že štát takto vyprovokuje výrobcov na súdne spory. „Žiadny investor predsa nebude tolerovať akékoľvek zmeny voči platným pravidlám so spätnou platnosťou,“ dodáva.
Do akej miery budú v súdnych sporoch úspešní, je teraz otázne.
Inšpirácia z Česka
Podobnú daň zaviedli totiž pred dvoma rokmi aj v susednom Česku. Vláda dodatočne uvalila na elektrárne 26-percentnú daň a v roku 2011 jej priniesla až 6 miliárd českých korún. Tamojší výrobcovia elektriny zo slnka podnikli voči štátu právne kroky, no Ústavný súd rozhodol, že dodatočné zdanenie je v poriadku. Momentálne je spor na arbitrážnom súde, a je možné, že firmy budú napokon úspešné.
Faktom je, že práve slnečná energia výrazne zvýšila cenu elektriny tak v Česku, ako aj u nás. Náklady na výrobu takejto energie boli v čase najväčšieho rozmachu slnečného biznisu pred tromi rokmi až 10-násobne vyššie než v prípade bežnej trhovej hodnoty elektriny. A dotovanie energie zo slnka sa započítava do konečných faktúr pre odberateľov. Spotrebitelia elektriny tak platia v cenách stovky miliónov eur ročne, z ktorých distribučné spoločnosti vyplácajú výrobcov.
Neskoré opatrenie
Štát podľa analytika Petra Marčana z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť zlyhal pri nastavení výkupných cien slnečnej energie už v roku 2009. Firmy mali totiž cez štedré výkupné ceny garantovanú veľmi výhodnú návratnosť investície, čo prilákalo veľa špekulantov. Mnohí z nich potom svoje elektrárne predali.
Dodatočná daň je preto podľa Marčana neskorým a nesprávnym opatrením, To sa totiž dotkne nových vlastníkov a nepostihne investorov, ktorí na podpore štátu profitovali najviac. „Takéto zásahy sú zlým signálom pre štandardných investorov v energetike všeobecne,“ upozornil.
Na druhej strane daň by mohla prispieť k zníženiu ceny elektriny. Práve jej vysoká cena u nás spôsobuje vážne problémy priemyselným podnikom, ktoré pre neprimerané náklady strácajú na konkurencieschopnosti voči firmám zo zahraničia.
Ako povedal analytik INESS Martin Vlachynský, zdanenie slnečnej energie by malo zmysel len vtedy, ak by štát využil nové zdroje na priame dotácie výrobcov elektriny zo slnka. Podpora by tak už nebola hradená cez faktúry odberateľov, čo by znamenalo zníženie konečnej ceny elektriny.