02.09.2013, 00:00

Za nerovnosťami stoja aj dane

Príjmové nerovnosti rástli výrazne v 90. rokoch, tvrdí pre HN Martin Kahanec.

Rozdiely v najvyšších a najnižších príjmoch rastú najviac na východe. Čím si to vysvetľujete?
Keďže tento nárast nastal súčasne s dramatickým zvýšením nezamestnanosti, ktoré najviac pocítilo východné Slovensko, pripisujem ho najmä ekonomickej kríze. Tento argument podporuje aj fakt, že počas silného rastu pred krízou príjmová nerovnosť klesala. Na druhej strane, sociálna politika štátu tieto ekonomické výkyvy nedokázala kompenzovať.

Rozdiely sa však zvyšovali aj v ostatných regiónoch Slovenska.
Ekonomická situácia a najmä situácia na trhu práce sú kľúčovými činiteľmi príjmovej nerovnosti. Nezamestnanosť zvyšuje riziko chudoby až približne o 73 percent. Nerovnosť je hlbšie zakorenená už v rozdielnom prístupe k vzdelaniu, bývaniu, ako aj zdravotnej starostlivosti. U ľudí, ktorí majú závažné zdravotné ťažkosti, ktoré ich obmedzujú na trhu práce, je až o 18 percent vyššie riziko chudoby ako u ich zdravých kolegov. Politiky štátu v daňovej a odvodovej oblasti, a najmä prerozdeľovanie v rámci systému sociálneho zabezpečenia, nerovnosti výrazne znižujú.

Do akej miery sú však nerovnosti pre spoločnosť problémovým javom?
Príjmová nerovnosť na Slovensku výrazne narástla v deväťdesiatych rokoch, potom sa stabilizovala. Stále sa zvyšujúci podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ako aj mobilita pracovnej sily medzi regiónmi budú tlačiť nerovnosť dole. Avšak prehlbujúce sa rozdiely podľa spoločenského statusu v bývaní, školstve, na trhu práce, ale aj v prístupe k zdravotnej starostlivosti, ju budú zvyšovať.